Sladká a šťavnatá mrkva obyčajná

 Je dvojročná rastlina. Prvý rok vytvára dužinatý koreň, druhý rok vyrastá z prízemnej listovej ružice až 1,5 metra vysoká kvetná lodyha. Kvetenstvo je okolík zložený z drobných belavých kvietkov.  Plodom je hnedá dvojdielna nažka s háčikmi na okraji. Mrkva rastie divo v Európe, Ázii a severnej Afrike.
Z vykopávok vieme, že ju poznali už v dobe kamennej. Divá mrkva sa vtedy pestovala najmä ako liečivka. Využívali sa ježaté plody obsahujúce silice s protihlístovým účinkom a koreň na reguláciu porúch stolice. Aj keď sa za "vývojové centrum" mrkvy považuje územie dnešného Afganistanu, kultúrna mrkva, taká, ako ju poznáme dnes, sa vyšľachtila pravdepodobne v stredomorí. U nás sa mrkva začala pestovať od konca 16. storočia. Z tej doby pochádzajú ľudové mrkvové púte. Prečo sa mrkva volá práve takto, už pravdepodobne nezistíme. Zdá sa, že ide o slovo tzv. praeurópske.

Podľa miesta šľachtenia sa mrkva odlišuje. Ázijské druhy majú malé belavé korene, neobsahujú veľa karoténu, euróspke sú oranžovočervené a majú karoténu veľa, indické sú až tmavo fialové a karoténu majú priemerne. Tvar koreňov je špicatý, kónický, valcovitý, repovitý a tiež guľatý. Nezávisle od týchto odlišností nazývame skoré odrody karotkami. Majú kratší (až guľatý) tupo zakončený koreň, viac karoténu, sú jemnejšie, sladšie, šťavnatejšie a rýchlejšie rastú. Väčšinou sa konzumujú čerstvé, nehodia sa na skladovanie. Neskoré odrody sa nazývajú mrkvy. Sú väčšie, výnosnejšie a od výsevu do zberu rastú asi 180 dní.

Vyšľachtilo sa veľa odrôd mrkvy a na rôzne použitie. Od tých, ktoré sa konzumujú čerstvé, cez tie, ktoré znesú strojový zber, až po "nejedlé", určené na sušenie. Dnes je mrkva jednou z najbežnejších zelenín a z hľadiska celoročnej spotreby je jej konzumácia veľmi významná. Používa sa nielen na výrobu detských výživ, zeleninových štiav, do polievok, omáčok a na šaláty, ale aj v kozmetickom priemysle. Môžeme ju používať čerstvú, zmrazenú alebo sterilizovanú. Na dlhý čas sa dá uchovať aj sušená. Mrkva je najvýdatnejším zdrojom provitamínu A, karoténu, ktorý sa práve po nej (carota) volá. Obsahuje aj silice, vitamíny B a C, minerálne látky, vápnik, horčík, fosfor, cukry, bielkoviny a pektíny. U malých detí sa mrkva osvedčuje najmä na úpravu tráviacich ťažkostí. Odvar z mrkvy je zdravý a osvedčený prostriedok proti hnačke. Karotén pomáha pri chorobách pečene, žltačke, črevných zápaloch, stavoch vyčerpanosti a v rekonvalescencii.

Osvedčené, lacné a účinné sú aj mrkvové masky na tvár.

Suchú a citlivú pleť ošetríte nasledovne. Očistenú mrkvu jemne nastrúhate, pridáte lyžičku olivového alebo slnečnicového oleja a rozmiešate do hladka. Kašu naneste na gázu a priložte na tvár tak, aby ústa a nos zostali voľné na dýchanie. Na oči si dajte chladivý obklad. Masku dajte dole po desať minútovom pôsobení.

Pre mastnú pleť mrkvu rozkrájajte a vložte do odšťavovača. Pridajte lyžičku citrónovej šťavy a pomiešajte. V zmesi namočte tampón a zľahka ním desať minút potierajte tvár. Čas pôsobenia nepredlžujte, mrkvová šťava by mohla vašu tvár zafarbiť na žlto.