Škola thajskej kuchyne

Vraví sa, že láska ide cez žalúdok. V Thajsku táto múdrosť platí od nepamäti a zachovala sa dodnes. Varí a stravuje sa takmer na každom kroku a v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu. Thajčania preto doma kuchtia skutočne len výnimočne. Na ulici, či v reštaurácii im totiž navaria za lacný peniaz všetko, na čo si zmyslia. Tých odvážnejších dokonca umeniu thajskej kuchyne aj podučia.

Thajčania sa považujú za národ jedákov a sú na to pyšní. Keď sa stretnú na ulici, najskôr sa spýtajú ako sa im darí a vzápätí nasleduje otázka, či už jedli. Ak je odpoveď negatívna, môže sa ísť na vec. Jesť však dokáže každý, horšie je to už so samotnou prípravou thajských špecialít.

Aj preto v poslednom čase rastú po celej krajine, ako huby po daždi, školy varenia, do ktorých sa stále viac hlásia návštevníci zo zahraničia. Muži samozrejme nie sú výnimkou, čo je aj prípad Guida z Frankfurtu. „S priateľkou sme to skúsili už v Nemecku a bola to dobrá zábava, preto sme sa na to dali aj tu. Predsa len, je to originálne miesto s tými pravými ingredienciami.“

Práve ich rôznorodým používaním sa thajská kuchyňa preslávila po celom svete. Umenie však nie je len vedieť ich do jedla pridať, ale aj správne ich pripraviť. Podľa šéfkuchárky Kati, ktorá vedie školu thajskej kuchyne na ostrove Koh Chang, iba samotná výroba zmesi korenín trvá aj pol hodinu. „Môžete ich dať aj do mixéra, ale ten ich len rozdrví na malé kúsky. V mažiari sa však uvolnia oleje a aróma, ktorá následne prenikne celým jedlom.“

Mažiar neodmysliteľne patrí medzi pomôcky, ktoré nesmú chýbať v žiadnej správnej thajskej kuchyni. Keď sme už pri tých tradíciách, umenie obracať sa za sporákom v minulosti rozhodovalo nielen o tom, čo sa objaví na stole. „S mažiarom treba narábať veľmi obratne – ani pomaly, ani rýchlo. Podľa toho sa ukáže, či žena bude aj dobrá manželka. Thajské tradície kážu, aby nevesta pred svadbou pripravila nastávajúcej svokre typické jedlo. Keď sú jej údery pri výrobe kari-pasty správne, môže sa vydávať, no ak nie, svadba sa odloží, kým sa nenaučí pripravovať pastu. Keďže dnes varia i muži, to isté platí aj v ich prípade.“

Možno práve obavy z vydaja pritiahli do školy thajskej kuchyne i mladučkú Londýnčanku Hannah. „Varím v podstate po prvý raz. Zvládnem však pripraviť ryžu a niekedy si robím kávu a čaj.“ S tým by však veru u miestnych mužov nepochodila.

Našťastie, dnes už vo väčšine prípadov, nezávisí osud thajských manželstiev od kuchárskeho umenia jedného, či oboch snúbencov. Pravda, niektoré zvyky sa v rodinách zachovali dodnes a podľa nášho sprievodcu Paiboona, nie sú vôbec na škodu. Aj keď, niekedy ich treba vynucovať rodičovskou „autoritou“. „V Thajsku je zvykom, že najmä dcéry sledujú v kuchyni svoje mamy a učia sa základy varenia. Keď som bol ešte malý, platilo, že ak sa dievčatám nechcelo, dostali od rodičov po zadku. Nemohli si teda veľmi vyberať. Od chlapcov rodičia nič také nevyžadovali. Vedeli predsa, že sú leniví. Takže aj to je dôvod prečo sa väčšina Thajčaniek vie obracať v kuchyni.“

Inak to nebolo aj v prípade Kati, ktorá už druhý rok vo svojej reštaurácii úspešne učí variť záujemcov z celého sveta. Ide síce len o jednodňové rýchlokurzy, no aj tých niekoľko hodín stačí na to, aby žiaci pochopili v čom spočíva čaro thajskej kuchyne. Na rozdiel od tej západnej, využíva všetko čerstvé a neplytvá s kalóriami. Ak ide o chute, s ich rozmanitosťou má niekedy problémy aj samotná Kati, priznáva jej mama. „Ja sa snažím variť podľa chute hostí, no dcéra varí podľa kuchárskych pravidiel a dodržiava ich všetky. To isté sa pokúša naučiť aj svojich žiakov, aby vedeli ako chutí typické thajské jedlo.“

Za necelých tisíc korún si cudzinci odnesú z Thajska nielen chutný zážitok, ale aj množstvo rád ako variť zdravšie a pestrejšie. Mnohí z nich práve tu v Ázii prišli na chuť aj nesmierne obľúbeným chili papričkám, bez ktorých si pravé domáce jedlo hádam ani nemožno predstaviť. Dôvod prezradí opäť Paiboon, ktorý neskrýva svoj labužnícky jazyk. „Zbožňujem všetko korenené a štipľavé, či je to polievka alebo karí. Vyvoláva to totiž chuť na ďalšie jedlo, preto môžeme zjesť viac a viac, a samozrejme zapiť to pivom, vínom alebo iným alkoholom.“

Thajská kuchyňa však neznamená iba naučiť sa variť, ale aj porozumieť stolovaniu. Je to spoločenský rituál, ktorý nie je zďaleka len o naplnení žalúdka, ale o delení sa s priateľmi a blízkymi. Okrem toho v sebe skrýva jednu veľkú výhodu – naraz môžete ochutnať oveľa viac jedál ako by ste sami boli schopní zjesť.

Michal Rybanský