Škola hrou

Častá otázka: kedy začať? Výcvik poslušnosti by mal absolvovať každý pes. Naučiť psa všetko, čo potrebujeme, môžeme počas prechádzok, nákupov aj pri obyčajnom hraní. Začíname však vždy v prostredí známom, psovi dôvernom, v prípade šteňaťa doma, v záhrade alebo podobne.

Psa by nemali vyrušovať vonkajšie vplyvy, nie je vhodné komunikovať so psom hneď po jedle. Začať už treba so šteňaťom, a tak mu vymedzovať žiaduce či nežiaduce správanie. Každé šteňa sa musí naučiť, že celý veľký svet nebol stvorený len pre neho, ale že sa doňho zaradí s našou pomocou. K základným veciam, ktoré pes musí zvládnuť, patrí privolanie, pohyb na vodidle a pri nohe, počúvnuť by mal na povely: Sadni, ľahni, zostaň. Mylný je názor, že predsa drezúrovať malé šteniatko sa nemá. Vhodné správanie nezabudnime pochváliť, pridáme aj maškrtu, ak je pes príliš zaujatý, stačí na prerušenie jeho nevhodnej činnosti chytiť ho za kožu na krku a zatrepať. Inokedy stačí rázne gesto alebo povel, napríklad "fuj", "nesmieš". Povely by mali byť zvučné, optimálne jedno - dvojslabičné. Veľakrát cez deň máme príležitosť naučiť psa pribehnúť na zavolanie - keď mu nesieme potravu, ak sa chceme s ním pohrať alebo ho pohladkať. Zavoláme ho menom a vydáme povel. Psa môžeme lákať aj maškrtou. Keď počúvne, vždy ho pochválime, aby vnímal, že urobil správne. Nikdy ho nesmieme privolať, a potom potrestať za nejaký minulý prehrešok (mláčku, prevrhnutý kvetináč a pod.). Pes by si spojil povel s trestom a jednoducho by sa k vám odmietol priblížiť.
Ak sa pes naučí základné povely, vyhrali sme. Takého spoločníka môžeme zobrať so sebou na návštevu alebo kamkoľvek už s oveľa menšími obavami. Avšak, aj keď sme presvedčení, že ten náš je už dokonalý, napriek tomu sa s ním v meste pohybujeme na vodidle a nebudeme ho púšťať bez košíka. Nikdy totiž nemôžeme vedieť, čo sa môže stať. Stále si musíme uvedomovať, že prípadné chybné správanie sa psa väčšinou zapríčiníme my a netreba hľadať vinu inde. Pes obyčajne býva zrkadlom svojho pána.