Škatuľka plná pohľadníc ukrýva neuveriteľne silný príbeh...

Mladá holandská Židovka Ester Hillesumová napísala pohľadnicu s dátumom 7. septembra 1943 a vyhodila ju z dobytčieho vagóna. Rozprávala v nej, ako ju a jej rodinu prevážajú do Osvienčimu transportom, v ktorom bolo 987 väzňov vrátane 170 detí. Na pohľadnici sa lúčila slovami: „Počkáte na mňa, však?“ Zomrela v Osvienčime 30. novembra 1943 vo veku 29 rokov.

Pohľadnice z východu je dojímavý príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami o spomienkach, láske a nádeji uprostred hrôz Osvienčimu.

V septembri roku 1943 sa mladá Ella dostane z Francúzska do koncentračného tábora Osvienčim. Vedúca ženského tábora Maria Mandelová, krvilačná esesáčka prezývaná Beštia, zistí, že dokonale ovláda kaligrafiu, a tak ju prijme ako zapisovateľku do ženského orchestra. Vďaka jazykovým znalostiam začne Ella pracovať v skladoch Kanada, kde v batožine odobranej deportovaným nájde množstvo pohľadníc a fotografií a rozhodne sa na ne napísať ich príbehy, aby nikto nezabudol, kým boli. Zatiaľ čo si vytvára priateľstvá so spoluväzenkyňami, snaží sa prežiť zlo páchané na väzňoch a zároveň zabrániť, aby esesáci neprišli na jej osobitný odpor vyjadrený slovami, medzi väzňami vypukne vzbura, ktorá ešte viac ohrozí život Jožka, muža ktorého miluje a aj jej vlastný.

Takmer o štyridsať rokov neskôr dostane mladá Bella škatuľku plnú pohľadníc. „To sú pohľadnice, ktoré písala tvoja mama, keď bola na východe. Pohľadnice z východu: tak ich volala. Chcela, aby si si ich prečítala, keď dozrie čas. Teraz je ten správny čas.“

Pohľadnice z východu je kombinácia fikcie s historickými postavami, ako Josef Mengele, Heinrich Himmler, Irma Greseová, Rudolf Hoss, Anna Franková či Alma Roséová. Autorka Reyes Monforte sa vracia k žánru, ktorým sa preslávila. Potvrdila tak, že tento bohato zdokumentovaný, vášňou a emóciami nabitý príbeh, je jej najambicióznejšie dielo. Príbeh o oslobodzujúcej sile slov bol vydaný pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim.

„Ella je literárny výtvor, fiktívna postava vytvorená podľa zážitkov a svedectiev skutočných žien, ktoré ako väzenkyne poslali do tábora Osvienčim-Brezinka. Predstavuje všetky ženy, ktoré sa stali obeťami nacistického šialenstva,“ hovorí autorka.
Ostatné postavy v románe sú skutočné, rovnako ako udalosti prerozprávané literárnou fikciou. Väčšina obetí, ktoré s tým vyslovene súhlasili a ktoré bolo možné identifikovať, vystupuje tiež pod svojimi skutočnými menami.