Sigmund Freud vysvetľuje Leonarda da Vinci

Zamysleli ste sa napríklad nad príslovečnou pomalosťou, s akou pracoval geniálny Leonardo da Vinci? Slávnu Poslednú večeru v milánskom kláštore Santa Maria delle Grazie maľoval po veľmi dôkladných prípravných štúdiách tri roky!
A prečo sa jeho Mona Lisa tak záhadne usmieva?
Doteraz nebola napísaná lepšia kniha o psychike a vnútornom živote renesančného génia Leonarda da Vinci, ako to urobil známy psychoanalytik Sigmund Freud.
V slovenčine vychádza jeho zásadné dielo Spomienka z detstva Leonarda DaVinci.

Vo svojom diele z roku 1910 sa významný neurológ, psychológ a psychiater Sigmund Freud pomocou psychoanalytickej metódy a na základe dostupných údajov pokúša pochopiť osobnosť a tvorbu Leonarda da Vinci.
Jeho pohľad na detstvo renesančného génia a rekonštrukcia dramatického citového života slávneho umelca mu umožnili vysloviť zaujímavé hypotézy o zmenách a vývine jeho osobnosti v dospelosti, o záhade úsmevu Mony Lisy a iných obrazov a zároveň objasniť vnútorný konflikt umelca a vedca a jeho neskorší odklon od umenia.

Ako Freud píše vo svojej knihe, Leonardo sám, so svojou láskou k pravde a s túžbou po poznaní, by určite neodmietol úsilie odhaliť pomocou nepatrných osobitostí a záhad svojej bytosti determinanty svojho duševného a intelektuálneho vývinu. Uctievame ho tak, že sa učíme z jeho bytosti. Jeho veľkosti neuškodí, ak študujeme obete, ktoré vo svojom vývine od detstva do dospelosti musel priniesť, a ak zisťujeme okolnosti, ktoré vtlačili jeho osobnosti tragickú črtu neúspechu.

„Leonardo sa vynára zo vzdialenej temnoty svojich detských rokov už ako umelec, maliar a sochár vďaka vrodenému nadaniu, ktoré bolo posilnené predčasným prebudením pozorovacieho pudu v prvých detských rokoch,“ píše Sigmund Freud.
Hĺbkou pohľadu na človeka a originálnymi závermi skúmania sa Freudova práca zásadne odlišuje od všetkých kníh, ktoré boli o Leonardovi napísané, a poskytuje nevšedný čitateľský zážitok.

Prečítajte si krátky úryvok z knihy Spomienka z detstva Leonarda DaVinci:

Na vrchole života, v päťdesiatke, v období, keď sa u žien už strácajú znaky pohlavnej aktivity a keď u muža často libido uskutoční ešte jeden energický vzostup, nastupuje u Leonarda obdobie nového vývinu. Znova ožívajú ešte hlbšie vrstvy jeho duše. A táto druhá regresia pomohla jeho umeniu, ktoré v tom čase chradne.
Stretáva sa so ženou, ktorá v ňom prebúdza spomienku na šťastný a zmyselne zdržanlivý úsmev jeho matky, a pod vplyvom tejto spomienky znova nachádza inšpiráciu, ktorá ho viedla v začiatkoch jeho umeleckej dráhy, keď vytváral ženy s úsmevom na tvári. Začína maľovať Monu Lisu, Svätú Annu a ďalšie obrazy, ktoré sa vyznačujú záhadným úsmevom Mony Lisy.
Vďaka svojim najstarším erotickým impulzom môže ešte raz sláviť víťazstvo nad zábranami, ktoré obmedzovali jeho umenie. Tento posledný vývoj umelca sa nám stráca v temnotách blížiacej sa staroby. Jeho intelekt sa však predtým ešte raz vzopäl k najvyššiemu výkonu. Objavil chápanie sveta, ktorým ďaleko predbehol svoju dobu.

Milan Buno, knižný publicista