Seyschely

Klára už od svojho narodenia patrila k tým nešťastniciam, ktorým sa smola lepí priamo na päty. Jej otec sa tváril, akoby žiadne dieťa pred deviatimi mesiacmi nesplodil, mama mala radšej svetské radovánky než špinavé plienky, a tak netrvalo dlho a malú Kláru si do opatery vzala jej stará mama.

Vyštudovaná zdravotná sestra si bez najmenších problémov poradila s každou Klárikinou odreninou, s každým lišajom a dusivým kašľom. Dieťa sa pri starkej malo ako v bavlnke. Hoci mu nebolo dopriatych sto kilogramov čokolády na každý deň, pretože od tohto sladkého pokušenia sa kazia zuby, svoju starú mamu milovalo nadovšetko. Aj keď babička naháňala Kláriku po byte s misou nastrúhanej mrkvy, aj keď jej poriadne neosladila mliečko, vždy to bola starká s velikánskym S.

Aby sa naša Klárika príliš zo života neradovala, v deň jej ôsmych narodenín, sa babičke vážne zhoršil zdravotný stav. Kašeľ neutíchal, horúčky neustupovali a lieky...Tak na tie babička času predsa nemala. Jeden týždeň svedomito užívala to, čo jej lekár naordinoval, lenže počas ďalšieho týždňa pripravovala Kláriku na vystúpenie z divadelného krúžku. Aj za cenu vlastného zdravia robila starká len to, čo malo význam pre jej jedinú vnučku. Nikdy jej nedokázala povedať nie a presne na to doplatila vlastným životom. O dva mesiace starká poslednýkrát vydýchla. Ráno ešte odviedla Kláru do školy, počkala na ňu pred šatňou, pritom to doteraz nerobievala a vystrašenú školáčku napomenula, že krstná sa o všetko postará.

Hoci v tej chvíli Klára výstrahe neporozumela, popoludní jej bolo všetko jasné. Zo školy ju vyzdvihli krstní rodičia a oznámili jej, že babku už nezachránila ani privolaná zdravotná pomoc. Bola už veľmi slabá. Možno by ste očakávali, že dieťa sa po babkinej smrti dostane do opatery krstných rodičov, no pravda bola omnoho krutejšia. Klára až do svojich osemnástich rokov žila v detskom domove. Pol roka po tom, ako sa uplakaná školáčka nasťahovala ku krstným, ju rodina odviedla k jednej tete, pričom jej sľúbili, že do Vianoc sa všetko vyrieši a prídu po ňu. Odvtedy ich Klára viac nevidela.

Klára sa v detskom domove vyučila krajčírskemu remeslu, zaľúbila sa do Romana, ktorého postihol podobný osud a vo svojich devätnástich rokoch odišli spoločne bývať do podnájmu. Lenže ani táto rozprávková chvíľa netrvala v Klárinom živote pridlho. O rok priviedla na svet malého Romanka, chlapčekovi po šiestich mesiacoch diagnostikovali vážnu pľúcnu chorobu a podľa doktorov mu zostávalo len pár týždňov života.

Pán Roman v tejto preťažkej situácii Kláru opustil, zostala s chorým dieťaťom sama v podnájme. Za posledné peniaze skúšala hľadať pomoc u rôznych liečiteľov, no Romankovi bolo dopriatych len osem mesiacov života. Po tejto ukrutnej podpásovke bola Klára dlhodobo na antidepresívach, neskôr dala na radu pána psychiatra, pozbierala posledné zvyšky síl i peňazí a odišla ďaleko preč. Dnes je z nej šťastná mamina troch chalanov-šibalov a na Vianoce sa so svojím partnerom chystajú na luxusné Seyschely.

Tatiana Kovalčinová