Sexi chúťky
Je to až neuvriteľné, akým fenoménom sa počas vývoja ľudstva stalo jedlo. Jedlom sa (okrem iného) oslavuje narodenie človeka a jedlom sa utešuje smútiaca rodina po poslednej rozlúčke so zosnulým. Jedlo nechýba pri žiadnej radostnej, užitočnej a príjemnej záležitosti, sex nevynímajúc.
Vidlička, nôž, lyžička či servis po babičke sú pre mnohých rovnako dôležitou súčasťou milostnej predohry ako podväzky, parfém a čerstvo umyté vlasy.
Pomerne zaránky sa zistilo, že jedlo nemusí byť len prostriedkom na posilnenie milencov pred alebo po milovaní. Rôznym ingredienciám sa začali pripisovať rôzne účinky. A tak po stáročia v medených kotloch so všakovakými bublajúcimi nápojmi lásky končili ingrediencie, ktoré si názov afrodiziakum vyslúžili skutočne ne- opodstatnene.
Prirodzene, v tej záľahe rôznorodých jedlých i nejedlých drobností sa nájdu aj skutočné poklady. Vedci totiž zistili, že existujú látky, ktoré ovplyvňujú hypofýzu a hypotalamus, ktoré sú spoluzodpovedné za komunikáciu medzi mozgom a endokrinným systémom, kam patria aj pohlavné žľazy.
Navyše, je známe, že pri hodovaní a chutnom jedle v organizme dochádza k vylučovaniu endorfínov, čo evokuje pocity šťastia a dobrej nálady. A to sú tie základné atribúty pre plnokrvný sex.
Zrod ingrediencií, ktoré sa začali užívať pri príprave nápojov a pokrmov lásky, bájoslovie prisúdilo Afrodite (Venuši). Po nej dostala táto skupina mimoriadnych látok aj svoj názov - afrodiziaká.
Začiatok ontogenézy krásnej bohyne sa popisuje viac-menej podobne, pramene sa zhodujú na verzii, že povstala z peny a morské vlny ju vyniesli na brehy ostrova Cyprus. Dodnes toto miesto navštevujú stovky milencov, ale aj tých, ktorí po láske zatiaľ len márne túžia. Hovorí sa, že kto sa pri tzv. Afroditinej skale okúpe, opeknie. A šťastlivec, ktorý na kamenistej pláži nájde kamienok v tvare srdca, už onedlho spozná svoju celoživotnú lásku. Ďalšou tunajšou atrakciou, okrem bufetu a obchodíku so suvenírmi, je strom lásky.
Celý sa stráca pod záplavou útržkov látok, papierikov, vizitiek, ale aj dámskych podväzkov či nohavičiek. Strom vraj prinesie šťastie tomu, kto na jeho konáre zaviaže alebo pripevní niečo, čo má na (pri) sebe.
Toľko mágia. V nasledujúcich (i v tých ďalších) riadkoch sa viac-menej vyhneme rôznym čarám, ako je nosenie jablka v podpaží, prevlačovanie chlebového cesta (sťaby kontrabandu) v rozkroku či obradom s votívnymi predmetmi.
Radšej sa na chvíľu zastavím pri afrodiziakách, ktorých prednosti spočívajú skôr v účinkoch ako v lahodnej chuti.
Hádam najznámejším nekulinárskym afro diziakom sú španielske mušky.
Keď som bol malý, myslel som si, že sú to tie drobné znamienka krásy (mušky), ktoré zdobili tváre koketných dám na dvore Ľudovíta XIV. Až po rokoch som zo svojej detskej naivity precitol.
Pod španielskymi muškami sa myslí zľudovelý názov chrobáka, kovovozeleného pľuzgiernika lekárskeho (Lytta vesicatoria). Tento dvojcentimetrový tvor žije aj u nás a živí sa najmä lístím jaseňov. Vyskytuje sa vo väčších skupinách, takže "stádočko" už z diaľky na seba upozorňuje intenzívnym pižmovým zápachom.
Pred použitím sa pľuzgierniky vysušia a rozdrvia. Na celom chrobákovi je najzaujímavejší kantaridín. Tento jed tvorí základ chýrneho afrodiziaka, ktoré vyvoláva búrlivú (hoci často bolestivú) erekciu. Nesprávne dávkovanie môže spôsobiť zápaly slizníc, pričom nadmerné množstvo spôsobuje smrť. O tejto skutočnosti sa presvedčil taktiež experimentátor a priekopník osobitých praktík milovania, markíz de Sade. Španielskymi muškami nechtiac otrávil dve svoje asistentky - prostitútky.
Najväčší rozmach, čo sa uplatňovania týka, dosiahol kantaridín v stredoveku. Bol súčasťou rôznych drobných afrodiziakálnych lakôt ako pastilles galantes, pastilles a la Richelieu, Diabiolini di napoli či love powder.
Už samotné názvy nenechávajú nikoho na pochybách, na čo prípravky slúžili. Ich používanie sa stalo módnou záležitosťou napriek rôznym a častým prípadom úmrtí erekciechtivých pacientov.
Tomáš Čejka