Severský doku-triler Laserový muž

Príbeh o tom, ako sa z outsidera spoločnosti stal nebezpečný terorista. Vrah a zabijak.
A možno práve toto priviedlo Breivika k tomu, že Johna Ausoniusa si vybral za svoj veľký vzor. Laserový muž.

Prenesme sa do svetoznámej severskej série Millennium od Stiega Larssona.
Jedna z postáv Cecilia Vangerová sedí v kresle a číta knihu Gellerta Tamasa Laserový muž. O čom je kniha na jej kolenách?
A prečo sa práve ona dostala na stránky jednej z najpredávanejších kriminálok posledných rokov?
„Chcel som to napísať ja,“ povedal o Tamasovej knihe Stieg Larsson. Pretože ho fascinovala a tak veľmi sa približovala tomu, čo on písal a chcel ešte napísať.

V roku 1991 sa Štokholm mení na mesto strachu. Neznámy útočník ozbrojený laserovou ostreľovacou puškou postupne vystrelí na jedenásť ľudí. Spája ich jediná vec - iná farba pokožky.
Vedľa seba sa paralelne rozvíjajú motívy zo života vraha Johna Ausonia i z priebehu pátrania po tomto nebezpečnom mužovi s ostreľovacou puškou. Vzniká tak skutočná reportážna detektívka, ktorá je jednou z najčítanejších švédskych non-fiction kníh. Na pozadí tohto príbehu otvára aj širšie súvislosti švédskeho rasizmu, nenávisti k menšinám a prisťahovalcom.
A zároveň nás Gellert Tamas berie na temnú cestu do duše vraha, ktorý sa neskôr stal vzorom Andersa Breivika.

Gellert Tamas je švédsky spisovateľ, novinár a dokumentarista. Od deväťdesiatych rokov spolupracuje s významnými švédskymi novinami a časopismi ako Dagens Nyheter či Aftonbladet. Na začiatku svojej žurnalistickej kariéry zaznamenával politické a spoločenské zmeny, ktoré prebiehali v krajinách strednej a východnej Európy. Neskôr sa zameral na témy identity, rasizmu, xenofóbie a prisťahovalectva.

V roku 2002 vydal svoju najznámejšiu a najoceňovanejšiu knihu Laserový muž. Príbeh v roku 2005 spracoval aj do podoby televíznej dokumentárnej mini-série.

Milan Buno, literárny publicista