Semienko ku knihe

„A keď sa natáčala táto scéna, do očí sa mi nahrnuli slzy,“ opisuje mi aforista Ondrej Kalamár svoje pocity z nakrúcania filmu, ktorý si zrejme čoskoro, teda po svojej premiére v apríli, získa množstvo divákov nielen na Slovensku. Ide o snímku o básnikovi Jožovi Urbanovi s prozaickým názvom Voda, čo ma drží nad vodou. Sedíme v prostredí zvolenskej krajskej knižnice a celé to do seba pekne zapadá. Každý nový deň je akoby zbieraním neviditeľných semienok, ktoré postupne vyklíčia. Hoci aj po našej smrti.

Stojím opretý o vstupný pult knižnice vo Zvolene, pozerám sa na košík s množstvom papierových vrecúšok so semienkami a uvažujem, že až tak odveci to nie je. Možno sú to navonok nespojiteľné veci, ale len navonok. Poviete si, čo majú spoločné dajaké záhradkárske semienka s knižnicou? Alebo zapochybujete, či si ktosi nezmýlil dvere a nenechal to tam omylom. Ale opýtate sa milej pani za pultom a zisťujete, že aj takto vyzerá súčasnosť knižníc nielen na Slovensku. Aby boli bližšie k návštevníkom, prepájajú súvislosti, záujmy so záujmami, praktické s teoretickým, knihy so semienkami. A i keď na jednej strane ide o prepojenie záhradkárskeho hobby s náučnou literatúrou, na druhej strane, i keď skôr v tej symbolickej rovine, predstavuje nejedna kniha banku semienok, pre ktoré sa úrodnou pôdou môže stať práve ľudské vnútro potenciálneho čitateľa. Už len zasiať a počkať...

Spomínam si, ako som ešte ako gymnazista pričuchol prvý raz na odporúčanie mamy k literatúre o pozitívnom myslení. Sú na ňu rôzne názory, ale našťastie sa mi dostali do rúk dve knihy, ktoré ma usmernili napríklad aj v tom, ako si čosi správne vysnívať a ako nastúpiť cestu k tomu. Semienka boli zasiate. A vyklíčili za posledných takmer dvadsať rokov niekoľkonásobne. Samozrejme, čítam všeličo. Próza, poézia, životopisy, filozofia... Vo všetkom možno nájsť tie neviditeľné semienka. A nádherné sú momenty, keď stretám ľudí, ktorí sú na podobnej vlne a medziľudský most medzi sebou posilňujeme aj vďaka debate o čítaní. Máme zasiate...

Je marec, teda mesiac, ktorý zaváňa knihami a aj ponúka viacero príležitostí, ktorými býva význam čítania podčiarknutý. Tí, ktorí sme však do kníh zaľúbení celoročne, vieme, že v tomto smere máme marec v každom mesiaci a radi o tom hovoríme aj iným. Pretože vďaka knihám, nech už to pre nezaľúbených (do kníh) znie akokoľvek opito, si kedykoľvek naberáme z nevyčerpateľného prameňa tú vodu, ktorá nás drží nad mnohými inými vodami. Tak dozasiatia!

Marcel Páleš