Schúlená

Sľuboval jej vernú lásku, manželstvo pevnejšie než skala a plný dom detí. Dnes sa môže pýšiť len zaslzeným fotoalbumom a spomienkami na nevernú minulosť. Nedokáže prísť už ani rannej káve na chuť, na terase niekoľkokrát prelistuje ten istý magazín a vlastné deti sú pre ňu nie radosťou, ale záťažou. Opustil ju, lebo ho najväčšmi milovala, ani sčasti jej to nedokázal opätovať, tak len naprázdno sľuboval. Keď ho zabolel pohľad na láskou utrápenú manželku, odišiel.

Vraj jeho srdce patrí inej. Vzdialenejšej, vzdelanejšej a predovšetkým finančne zabezpečenejšej. Utešoval ju bežnými a vlažnými frázami, presviedčal ju, že si nájde niekoho mužnejšieho a svedomitejšieho. Je v najlepších a najzrelších rokoch, nemá dôvod schúliť sa do klbka a preplakať celú budúcnosť. Deti ju potrebujú, milujú a ani za svet nikomu nedajú. Musí byť aj naďalej nenahraditeľnou mamou, krásnou dámou a všetko ostatné nie je práve teraz podstatné. Obaja túžia po zmene, no iba jeden z nich sa nebál prehovoriť o tom nahlas. On si dnes užíva horúcu a slnkom zaliatu pláž pri rovníku a ona... Zostala schúlená.

Tatiana Kovalčinová