Samoliečba sexom

Aj vám sa niekedy zdá, že váš známy je príliš  potentný. Denne vám predstaví novú priateľku, s ktorou o chvíľu zmizne vo veľavýznamnom objatí. Vaša kamarátka zasa mení milencov častejšie ako nohavičky a váš posledný milenec je tiež podozrivý, priveľa lačných pohľadov venuje iným ženám. Ak ste benevolentná osoba, pomyslíte si v duchu, že sú hypersexuálne založení a najradšej by ste ich poslali k lekárovi. Ak ste smelá, aj im to navrhnete.

Máte pravdu v tom, že  hypersexualita je naozaj ochorenie. Podľa medzinárodného systémového zaradenia má  aj kód  - F 52.7., ale kým vyslovíte takéto podozrenie, musíte si uvedomiť, že táto  choroba sa vyskytuje veľmi vzácne. Odborníci tvrdia, že až  99% mužov a žien, ktorí o sebe tvrdia, že trpia hypersexualitou, chorí vôbec nie sú. Aspoň nie z odborného hľadiska.

Poruchy sexuálneho pudu považujú odborníci  za relativne vzácne. Omnoho častejšie ide o prípady, kedy človek využíva sex ako nástroj riešenia psychickej krízy. Dalo by sa to nazvať „samoliečba sexom“. Možno teraz mnohí muži zahromžia, ale musím napísať, že lekári považujú nadmerné využívanie sexuality za prejav  ľudí  nezrelých, duševne nevyrovnaných, zakomplexovaných. Práve cez sex sa snažia nadobudnúť stratenú sebadôveru, rovnováhu. Niektorí dokonca aspoň v tejto oblasti chcú panovať. Ich túžba po získaní tejto nadvlády je taká veľká, že je im jedno, či dostanú sex doma, alebo si ho zaplatia, vynútia, získajú vďaka postaveniu. Nemyslia pritom  na dôsledky spojené s týmto správaním. 

Cena za takúto samoliečbu je privysoká. Človek sa najskôr odcudzí rodine, potom priateľom, neskôr zistí, že ho naháňanie sukní už vôbec nebaví, ale nedokáže pri svojom správaní nájsť partnerku, ktorá by mu vyhovovala a ktorej by nemusel nič dokazovať. Jeho vzťahy sú povrchné, krátke a jednostranne zamerané. Upadá do depresií, začína vymetať krčmy, alebo popíja s rovnako postihnutými priateľmi. Kríza sa prehlbuje tým, že deň bez alkoholu/ adrenalínového športu, alebo inej náhrady/  je pre neho už nemysliteľný. Neskôr stráca kontakt s okolím a nedokáže normálne komunikovať už s nikým. Napokon sa opäť dostane do víru sexuálnych dobrodružstiev, aby si znova a znova dokazoval, že je lepší samec /samica/  a je o neho záujem.

Tento stav nazývajú psychológovia vyhorením. Termín zaviedli mladí americkí psychoanalytici. S vyhorením sa stretávajú u troch štvrtín svojich pacientov. Je dôsledkom konzumnej spoločnosti a zmeny hodnotového rebríčka. Nie všetci zvládajú nastúpené tempo, ale všetci chcú byť v niečom prví. Ak ich príroda správne vybavila libidom, dokážu to. Veľký vplyv na to má aj faloš v spoločnosti. Všetci sa tvária, že sú veriaci, cnostní a verní a pritom tí, čo dodržujú tieto cnosti už dávno patria histórii a spoločnosť si ich neváži.

Aféra s Billom Clintonom jasne potvrdila nové, nezvládnuté a nezvládnuteľné trendy, ale aj morálku spoločnosti. Ženy privádza k „ samoliečbe sexom“ najčastejšie to, že sa „to“ oplatí. Zrazu zistia, že tým získajú rôzne výhody, rýchlejší postup na poli kariéry, vynútia si úctu nohsledov, ak sú milenkami prominentov, získajú vyšší plat, ak „dajú“ šéfovi. Skúška, na ktorú  sa nepripravovali vyjde, profesor zrazu uzná ich vedomosti, hoci boli z inej oblasti, prichádza šanca stať sa moderátorkou v známej televízii…možností je nekonečno, cena rovnako vysoká, ak nie vyššia ako u mužov.

A to sme ešte nespomenuli AIDS a iné nepríjemné pohlavne prenášané „prekvapenia“. Podľa psychológov, je na samoliečbe sexom najnebezpečnejšie to, že funguje. A najhoršie to, že potešenie prináša iba krátko. Je to ako s drogou. Človek má pocit, že ju zvláda, až do chvíle kým nezistí, že je jej otrokom a dostať sa z jej osídiel bude smrteľne nebezpečné a ťažké. Najhoršia je strata úcty samého pred sebou a strata autority. S tým ide ruka v ruke opovrhnutie okolia, ktoré sa navonok tvári, že sa nič nedeje. Len stretnutí je čoraz menej a priateľstvá pomaly zanikajú. Obnovujú sa len v prípadoch, že niekto chce zneužiť „vašu ľahkosť nadväzovania stykov“. Nie je to privysoká daň za privilégium zbaviť sa komplexov? Dá sa na to ísť aj cestou rozvíjania toho, na čo máme talent.