S DROGOU SA BOJUJE ŤAŽKO

Viete, čo má spoločné vodka, cigareta, marihuana alebo heroín? Každý z nich v mozgu spúšťa rovnaké chemické a elektrické procesy. V tejto súvislosti sa potom logicky vynára otázka, prečo sa niektorí jednotlivci stanú závislými od drog a väčšina spoločnosti nie. Odpoveď treba podľa psychológov hľadať v neurotransmiteri dopamíne, ktorý vyvoláva pocity šťastia a eufórie.
Dopamín sa môže aktivovať po objatí, bozku, slovách uznania, športovom úspechu, ale aj po užití omamnej látky. Myšlienka, že jediná látka môže byť zodpovedná za široké spektrum závislostí, od užívania kokaínu cez fajčenie až po drogy a hráčsku vášeň, vyvolala vo vedeckých kruhoch živú diskusiu. Mnohí odborníci sa prikláňajú k názoru, že úloha dopamínu sa neobmedzuje na prenášanie signálov v mozgu, ale spočíva v spustení viacerých mechanizmov, ktoré napokon vedú k drogovej závislosti.

Dopamínová hypotéza je podľa psychológov kľúčom k pochopeniu zložitého vzťahu medzi geneticky zakódovanými črtami, ako je napríklad sklon k zníženej produkcii dopamínu, a vonkajšími vplyvmi, ktorý môže vyústiť do deviantného správania sa a zneužívania drog. Lekári poznajú množstvo prípadov, keď vážne psychické problémy podnietili pacientov k tomu, aby siahli po drogách. Je pravda, že podobné úvahy sú kontroverzné, pretože na základe nich možno vyvodiť záver, že časť populácie je geneticky predurčená stať sa obeťou drog.

NIE JE TO LEN CHYBA CHARAKTERU

Pohľad do štatistík potvrdzuje, že objavenie príčin vzniku drogovej závislosti je pre odborníkov jednou z hlavných priorít. Fajčenie nikotínu spôsobuje v mnohých krajinách dramatický nárast počtu pacientov trpiacich rakovinou pľúc a srdcovo-cievnymi ochoreniami. Alkohol má na svedomí veľa násilných trestných činov a ťažkých dopravných nehôd. Vstrekovanie heroínu a kokaínu znečistenými striekačkami je jednou z hlavných príčin šírenia AIDS. V USA sú drogy, alkohol a cigarety priamo alebo nepriamo v pozadí tretiny pobytov v nemocnici, štvrtiny úmrtí a väčšiny závažných zločinov.

Ak by sa vedcom podarilo vniknúť do podstaty mechanizmu pôsobenia dopamínu, mohli by konečne začať účinný boj proti všetkým formám závislosti. Američania majú sklon posudzovať užívanie drog ako nedostatok pevného charakteru, na Slovensku sa chápe ako choroba. V súvislosti s novými poznatkami však už aj americkí odborníci začínajú uznávať myšlienku, že závislosť od drog má biologický základ. „Drogová závislosť je dysfunkcia mozgu a je v podstate rovnaká ako iné formy mentálnych porúch," tvrdí newyorská psychiatrička Nora Volkowová. Potvrdenie dopamínovej hypotézy by otvorilo cestu k vyvinutiu účinných protidrogových terapií.

Genetická dispozícia a zlá sociálna situácia môže človeka priviesť k drogovej závislosti, ktorá však nemusí sprevádzať človeka do konca jeho života. Potvrdzuje to aj prípad Rafaela Riosa, ktorý vyrastal v chudobnej a drogami infiltrovanej newyorskej štvrti Južný Bronx. Tento muž žil do 31. roku svojho života dvojakým životom: cez deň bol váženým právnikom, ktorý poskytoval klientom užitočné rady, počas večerov však chodil po baroch so zlou povesťou a dával si v nich zmes heroínu a kokaínu. Pred desiatimi rokmi sa silou vlastnej vôle rozhodol skoncovať s drogami a odvtedy je úplne „čistý". Dnes je výkonným riaditeľom organizácie Safe Haven, ktorá pomáha bývalým narkomanom pri reintegrácii do spoločnosti.

NEZDRAVÉ AKTIVITY

Rozhodujúci prelom vo výskume dopamínu sa podaril dvojici amerických psychológov Royovi Wisovi a Róbertovi Yokelovi, ktorí v roku 1975 uskutočnili pokus s nadrogovanými potkanmi.
Zvieratám podali zmes kokaínu a amfetamínov a vsunuli im do klietky malú oceľovú tyč. Potkany začali po predmete trieskať ako človek po dlhom čakaní na tlačidlo privolávača výťahu. Prečo boli zvieratá také agresívne? Vysvetlenie je jednoduché. Psychológovia im vstrekli spolu s drogou aj látku, ktorá bráni vylučovaniu dopamínu.

Odvtedy odborníci získali veľa dôkazov o významnej úlohe dopamínu pri vzniku drogovej závislosti. Amfetamíny stimulujú neutróny k zvýšenej produkcii tohto neutrotransmiteru, kokaín zvyšuje jeho hladinu prostredníctvom vyššej aktivity prenosovej molekuly, ktorá v zdravom organizme vracia nadbytočné molekuly dopamínu späť do buniek, z ktorých pochádzajú. Nikotín, heroín alebo alkohol spúšťajú zložité chemické procesy, ktoré vyúsťujú do výrazného zvýšenia hladiny dopamínu. Americká chemička Joanna Fowlerová nedávno zistila, že cigaretový dym obsahuje neznámu chemikáliu, paralyzujúcu činnosť enzýmu MAO B, ktorý pohlcuje nadbytočné množstvo dopamínu.
Psychológovia vychádzajú z toho, že mechanizmus pôsobenia dopamínu sa vytváral počas evolúcie a má značný význam pri zabezpečovaní prežitia živočíšnych druhov. „Ak by sme nevnímali sex ako zdroj pôžitku, len málokto z nás by prejavil záujem o intímneho partnera," uvádza profesor z Detroitskej univerzity Charles Schuster. V súčasnosti existuje množstvo rozličných nezdravých aktivít, ktoré neurochemické mechanizmy v mozgu hodnotia ako príjemné. Stačí, ak si pomyslíme na konzumovanie nezdravých jedál a nedostatok pohybu, ktoré môžu viesť k vzniku cukrovky alebo srdcovo-cievnych ochorení. Ešte zákernejšie sa dopamín prejavuje u narkomanov, ktorí netúžia po kokaíne, alkohole alebo nikotíne, ale po zvýšenej hladine neurotransmiterov, ktorá vzniká po užití návykovej drogy.

Čím viac sa vedcom darí odhaľovať biologické mechanizmy drogovej závislosti, tým lepšie sú vyhliadky na zavedenie nových a účinných terapií. Doktorka Fowlerová objavila látku, obmedzujúcu činnosť enzýmu MAO B, ktorý hrá významnú úlohu pri vzniku závislosti od nikotínu. Rovnako sľúbné sú aj pokusy s ďalším dopamínovým receptorom D1, ktorý v interakcii s jednou chemickou látkou zmierňuje túžbu potkanov po kokaíne.

ZAČAROVANÝ KRUH

Najväčším problémom v súvislosti s liečbou drogovej závislosti je pomerne vysoké percento recidív, ktoré sa však vôbec nelíši od miery úspešnosti liečby iných chronických chorôb. Približne polovica vyliečených narkomanov sa do jedného roka vráti k drogám, ale aj rovnaký počet absolventov prísnej redukčnej diéty sa začne opäť stravovať nezdravo. Podľa riaditeľa Amerického centra pre výskum drogovej závislosti Alana Leshnera by terapeuti mali namiesto samotnej liečby kontrolovať vývoj zdravotného stavu pacientov v ďalšom období a podniknúť všetko pre to, aby sa najhoršie príznaky už nikdy nezopakovali. „Príležitostné recidívy sú normálnym sprievodným javom terapie," uvádza Leshner. „Lekárov by to malo podnietiť k dôkladnejšej starostlivosti o chorých."

Rafael Rios patrí medzi šťastlivcov, ktorým sa podarilo vymaniť z pazúrov drogového prízraku na prvý pokus. Muž strávil štyri mesiace v nemocnici a ďalší rok pravidelne chodil na protidrogovú psychoterapiu. Mnohí ľudia, ktorí dokázali silou vlastnej vôle prekonať závislosť od alkoholu a drog, môžu potvrdiť, že prípadov úspešného prekonania závislosti je oveľa viac, ako si verejnosť myslí. To znamená, že boj s drogami nikdy nie je vopred prehratý. Treba len prejaviť dostatok pevnej vôle a ochoty všetkých zainteresovaných popasovať sa s neduhom, ktorý spôsobuje ľudstvu nevyčísliteľné škody.

(Spracované zo zahraničnej tlače)