Rybárka bez povolenia

Na svete žije niekoľko druhov vydier: škvrnitá, hladkosrstá, chlponosá, morská... Takmer všetky človek už stihol vyhubiť- pre kožušilny. Aj vydra riečna, ktorá žije v Európe, v Ázii a v severnej Afrike, sa v mnohých krajinách stala kriticky ohrozeným druhom. U nás žije niekoľko sto jedincov.

Vydra riečna meria asi 1,30 metra a váži až 13 kilogramov. Dožíva sa priemerne 10 rokov. Žije v prostredí členitých vodných tokov a rybníkov s bohatým porastom na brehoch. Deväťdesiat percent jej potravy tvoria ryby - okúň, šťuka, jalec, kapor. Denne skonzumuje približne kilogram potravy, ročne teda spotrebuje asi 320 kilogramov rýb. Na lov sa vyberie za súmraku, cez deň spí ukrytá v norách alebo v porastoch. Vydra to nikdy nemala s rybármi ľahké, vedela im totiž poriadne "vypáliť" rybník. Rybári vždy mali k nej odmietavý vzťah, ale s rozvojom rybnikárstva došlo priam k honbe na vydry. Pritom vydra sa živí rybami len do dĺžky dvadsať centimetrov, teda "pod mieru" rybárov. Niekde sa za vydru dokonca vyplácalo zástrelné plne porovnateľné so sadzbami za vlka či za medveďa. Aj dnes žiadajú rybári za ryby ulovené vydrou kompenzáciu zo štátnej pokladnice. Keď majú málo rýb v rybníku, môže za to podľa nich vydra. Nuž, pravdou je, že vydra nemá rybársky lístok.

VŠETKÝMI MASŤAMI MAZANÁ
Chytiť však vydru vôbec nie je jednoduché a spôsob tohto lovu dodnes zatvára ústa starým "odborníkom". Používali všetko možné - od želiez cez siete až po streľné zbrane. Angličania dokonca vypestovali špeciálne plemeno psa vydrára, ktoré naučili kvôli vydrám dokonca aj potápať sa pod vodu. Vydra dokonca odolá aj nástrahám. Má na svojom území vyšliapané chodníčky, a keď ich  prejdete, aj tri týždne tadiaľ nepôjde. V južných Čechách a priľahlom Rakúsku je populácia vydier, ktorá prechádza hranice voľne bez pasu. Rakúšania majú niektoré vysielačkami implantovanými pod kožou a sledujú ich pohyb. Jedna vysielačka im pípala z dediny, ale Rakúšania boli zo začiatku pokojní, pretože vydry dokážu žiť uprostred dediny pod mostom. Po treťom dni im už začalo byť čudné, že sa tón ozýva stále z jedného miesta a vydra sa vôbec nehýbe. Zašli pre ochranárov, pribrali policajtov a išli vydru skontrolovať. Hľadali podľa pípania, ale v chaotickej domácnosti ju stále nemohli nájsť. Napokon ju pytliak v nestráženej chvíli hodil za plot. Nevedel, že má vysielačku a stále vysiela. Tam ju našli - postrelenú brokovnicou.

KOSTIČKY ICH NETRÁPIA
Vydra je prispôsobená pre život vo vode. Päť prstov spája plávacia blana, dlhý hrubý chvost jej slúži ako kormidlo, uši a nozdry sú uzavierateľné. Pod vodou sa riadi nielen zrakom, ale najmä hmatom. Vďaka hmatovým fúzom na malej tlamičke nájde ryby dokonca aj v kalnej vode alebo ukryté pod brehom. Podsada vydrieho kožucha je akoby vyplnená vankúšmi vzduchu, a tak sa vo vode nepremočí a vydra neprechladne. Nepotrebuje teda podkožný tuk a líniu má elegantnú.
Vydra si loví ryby vždy čerstvé, nie do zásoby. Nekonzumuje ich priamo vo vode. Vynesie si rybu na breh a tam ju ihneď celú zje, pekne od hlavy. Rýchlo cvaká čelusťami, aby rozdrvila kosti na zadných stoličkách. Vianočné problémy s kosťou kapra v krku sa vydry netýkajú. Črevné steny sa stiahnu a utvoria malý zával, ktorý nebezpečnú kosť odtlačí. Keď jej ryba spadne do piesku, opláchne si ju vo vode.

KURZY PLÁVANIA
Vydra je veľmi hravá. Keď už je najedená a nezaháňa práve hlad, hrá sa s posledným sústom - dve rybičky zožerie a s treťou sa hrá ako mačka s myšou, naháňa ju po rybníku. Ľahne si na chrbát na hladinu a v predných labkách si rybičku "oživuje", hrá sa dokonca aj s drevom alebo jablkom, váľa sa vo vode. Vydry mali asi kedysi dávno svojho Komenského. Vedia, že najlepšia škola je škola hrou.

O mláďatá sa stará samica. Vydry sú samotárske. Každá žije na svojom území a partneri sa vyhľadajú len vo chvíľach lásky. Samica potom vyhĺbi noru pre svoje dve alebo tri mláďatá. Inak sa vyspí (cez deň) kdekoľvek: len tak na tráve, pod konármi, využíva aj cudzie nory. Samec je často tulák alebo aspoň v zime dostane "túlavé topánky". Samica mláďatá kŕmi dva mesiace. Keď ich naučí uchopiť rybu, nasledujú cvičné lovy na plytčine a kurzy plávania vo vode. Táto vodná šelmička sa však rodí ako neplavec. Vydra sa učí mať vodu rada, ale potom ju priam zbožňuje. 

Vedie obojživelný život, ale nemá to ľahké ani tam, ani tam. Postaví sa na zadné, šibalsky sa pozrie a zapiští: Komu patria ryby potokov a riek? Aj vydrám, priatelia.