Rozprávkové Vianoce

Ivankin dedko by povedal: „Za dlhých zimných večerov, keď v komínoch hvízdala meluzína, na všetko bol čas a správna chvíľa na čítanie.“ Najviac času mal dedko počas najkrajších sviatkov roka – na Vianoce.

Rozprávkové knihy dostávala Ivanka od tety Aničky, oteckovej sestry. Tešila sa na každé Vianoce, lebo teta nikdy nezabudla poslať veľký balík a v ňom darček pre každého. Ivanka mala v balíčku okrem sladkostí, sušeného ovocia a orieškov pribalený pletený svetrík, čiapku, rukavice, či korčule. Darčeky boli rôzne, ale nikdy nechýbala rozprávková knižka. Pôvodne to boli darčeky od Ježiška - do Česka chodil o niečo skôr. Keď napadol prvý sneh takmer denne sa Ivanka vypytovala: „ Dedko, kedy príde Ježiško od tety Aničky?“ S plnou vážnosťou ju ubezpečil, že to bude veľmi skoro a aby sa jej ľahšie čakalo dodal: „Veď aj ja čakám - na novú fajku.“

Rozprávkové knihy boli hrubé, mali čo čítať až do leta. V lete, keď prišla teta Anička na dovolenku, dostala Ivanka ďalšie a na Vianoce opäť. Nesmierne množstvo kníh, vyrástla na rozprávkach Pavla Dobšinského. Malá a či veľká. Aj dnes sa rada vracia do čias čarovných Vianoc, spomína na úžasný fonetický dedkov hlas i na rozprávky. Ako išlo vajce na vandrovku, O troch grošoch, Nebojsa, Prorok rak, Soľ nad zlato, Pamodaj šťastia lavička, Plavčík a Vratko, Mahuliena, zlatá panna, Popolvár- hnusná tvár, Ružová Anička a veľa, veľa ďalších. Dnes pre niektoré deti veľká neznáma. Pokrok sa nedá zastaviť, ale ani čaro jej detstva nahradiť.

Nebol internet, aj televízia v tom čase vysiela iba v obmedzenom čase. Rozprávková kniha a milovaný dedko Ivanku sprevádzali počas Vianoc i dlhých zimných večerov. Boli to vzácne chvíle, jej detská duša sa dokázala stotožniť s rozprávkovými hrdinami. Tešila sa, keď bolo dobro odmenené a zlo potrestané. Myslím si, že práve tu bol položený základ jej vzácnych osobnostných vlastností, za ktoré, ako ona hovorí, vďačí rozprávkam a dedkovi. A ja som vďačná, že mám vzácnu priateľku.

Autor: Anna Čunderlíková