Rozmarná primadona

Šalvia lekárska (Šalvia officinalis L.) sa už v dávnych časoch zaraďovala pre svoje všestranné pôsobenie na ľudské zdravie medzi najdôležitejšie liečivé byliny. Podľa starých legiend sa jej prisudzovala schopnosť urobiť človeka nesmrteľným.
Pre tradovaný vplyv na dlhovekosť bola šalvia vysoko hodnotená v najstarších civilizáciách Číny a Blízkeho východu. Holandskí obchodníci ešte v 17. storočí vymieňali s Číňanmi jednu debnu listov šalvie za tri debny kvalitného čaju. Z východných krajín sa pestovanie a používanie šalvie prenieslo do starého Grécka i Ríma a do celého antického Stredomoria. Preto je v mnohých jazykoch nazvaná podľa latinského názvu Šalvia - odvodené od salvere (byť zdravý) a tým aj z rímskeho pozdravu Salve! Rimania povýšili zber šalvie na náboženský obrad, ktorý sa vykonával podľa záväzných predpisov. Zberač musel najskôr obetovať bohom chlieb a víno, pri práci bol oblečený v bielej tunike, mal bosé, umyté nohy a nesmel používať železné nástroje.

Zaslúži si našu úctu

Mimoriadna úcta sa prisudzovala šalvii lekárskej, ktorá rastie hojne v slnečných, teplých a suchých oblastiach s vápenitým podkladom, najmä okolo Stredozemného mora. U nás široko rozšírená šalvia lúčna je z hľadiska liečebného i kulinárskeho využitia chudobnou príbuznou. Od nej sa odlišuje stredomorská šalvia poloker, dorastajúca až do jedného metra. Sivozelené aromatické kríky s plstnatými stopkami s tuhými, elipsovitými listami sú cez leto ozdobené nenápadnými hluchavkovitými kvetmi fialovej, ružovej a bielej farby.

Kvalitnú drogu poskytujú listy zbierané pred rozkvetom. Vysoký podiel prchavých silíc nesmie byť porušený umelým sušením pri teplotách nad 35 °C a následným skladovaním na vlhkom mieste. Listy, prípadne aj celá kvitnúca vňať, by sa mali zbierať napoludnie a počas sucha. Pre vysoký obsah silíc sa neodporúča užívať šalviu lekársku v čaji vo väčších dávkach á dlhodobo. Celkom postačí pitná kúra v dĺžke jedného až dvoch týždňov. Priaznivo sa uplatňuje vysoký podiel trieslovín a horčíkov, oxvterpenových kyselín a estrogénnych hormónov. Silice dokážu výrazne regulovať nadmernú činnosť potných a mazových žliaz v koži a pôsobia protizápalovo a dezinfekčne (antisepticky).
Šalvia by sa nemala pridávať do čajov na potenie, kde nájdu uplatnenie bazové a lipové kvety a brezové listy. Pôsobí však proti zápalom, s výraznými sťahujúcimi a upokojujúcimi účinkami. Šalviový čaj sa odporúča pri nadmernom nočnom potení a nespavosti, v prechode či puberte, pri pľúcnych chorobách, neurózach, tráviacich ťažkostiach, hnačkách, poruchách žlčníka a pečene a pre diabetikov. Je vhodný ako dezinfekčné kloktadlo pri zápaloch úst a hrtanu a po stomatologických zákrokoch a pri chorobách z prechladnutia. Sú vhodné aj obklady a kúpele pri kožných ťažkostiach, spojených s potením, mazotokom a plesňami. Odvar zo šalvie a vŕbovej kôry sa dá použiť aj na prirodzené zakrytie prvých šedín.

V kuchyni aj v lekárničke

Šalvia má nezastupiteľné miesto v mnohých osvedčených zmesiach. Z nich napríklad Pulmoran pôsobí antiseptický pri zápaloch horných ciest dýchacích. Diabetan pomáha cukrovkárom a Tormenían je proti hnačkám. Šalviové extrakty a silice sú obsiahnuté aj v mnohých zubných pastách, kloktadlách a ústnych vodách a v mnohých pleťových prípravkoch pre mastnú pleť a pri akné. Pri ošetrovaní akné a problémovej pleti sa oplatí dať prednosť zdravotnej biokozmetike, vyrobenej z čistých prírodných látok bez chemických prísad.

Aj napriek vynikajúcim liečebným účinkom sa v súčasnosti šalvia oveľa viac využíva v kuchyni než v domácej lekárničke. V južných krajoch patri medzi obľúbené kutinárske prísady. Mnohí šéfkuchári ju považujú za rozmarnú primadonu, ktorá sa ťažko znáša s iným korením. Nenahraditeľná je v mnohých jedlách z rýb a pri zlepšovaní chuti a stráviteľnosti jedál ostrých, tučných a sladkých. Mladé listy sa môžu podávať so smotanou, cukrom a pomarančom a známy je aj šalviový ocot a maslo.

Jednoducho všestranná

Silice z listov sa priemyselne destilujú pre  voňavkárske a potravinárske potreby. Jej intenzívna vôňa sa využíva aj v modernej aromaterapii. Pritom sa využíva starý poznatok, že totiž šalvia odpudzuje dotieravý hmyz, dezinfikuje vzduch, potláča nežiaduce pachy a upokojuje nervy. Staré herbáre považujú šalviu za veľmi vzácnu a všestranne využiteľnú bylinu. Odporúčajú konzumovanie niekoľkých šalviových lístkov ráno na lačno so soľou ako prevenciu proti jedovatým látkam a zlému ovzdušiu. Šťava zo šalvie mala zabezpečiť ženám veľkú plodnosť. Ak žena vraj vypije na štvrtý deň po ukončení menštruácie pol pohára tejto šťavy s trochou soli a potom hneď objíme svojho muža, nepochybne počne.

Šalviou sa tiež vylepšovalo víno, ktoré malo posilňovať srdce, zahrievať žalúdok a čistiť pečeň. Rozdrvené listy sa odporúčalo prikladať na rany a poranenia, podobne ako listy skorocelu. V časoch, keď pravidelné čistenie zubov ešte nepatrilo k bežným hygienickým zvykom a znakom kultúrnosti, nahrádzalo túto činnosť aspoň občasné žuvanie čerstvých šalviových lístkov. Niektorí renesanční gavalieri si takto pestovali belostný chrup a voňavý dych.