Rozhovor s profesorom Róbertom Babeľom o skleróze multiplex

Prof. PhDr. Róbert Babeľa PhD., MBA, MSc (HTA), FISAC - profesor v odbore Verejné zdravotníctvo a Prorektor pre vedu a výskum na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave; expert na oblasť hodnotenia zdravotníckych technológií

„Lekári potrebujú mať ďalšie nástroje, aby mohli pacientom ešte viac pomáhať. Tak, aby sa pacient nemusel dostať do stavu, keď bude potrebovať viac ako tri hospitalizácie do roka, a aby sa po nasadení terapie mohol opäť vrátiť do produktívneho života. Takmer 97 % pacientov je v produktívnom veku, takže ich potrebujeme dostať čo najskôr naspäť, aby žili normálny život. A to sa teraz dá. Pokiaľ je, samozrejme, dodržané to, že sa diagnostikuje v skoršom štádiu a nasadí sa terapia, ktorá je adekvátna a správna.“

Prof. PhDr. Róbert Babeľa PhD., MBA, MSc (HTA), FISAC

Aký je výskyt SM na Slovensku?

Veľmi by pomohol funkčný pacientsky register, ktorý však ešte stále nemáme. V rámci našich analýz sme zistili, že na Slovensku by sme mali mať približne 8400 potvrdených/diagnostikovaných pacientov s SM. Ide o počet, ktorý sme si v odbornej diskusii o tejto diagnóze verifikovali aj s odborníkmi. Problém je aj to, že od roku 2009 v porovnaní s rokom 2022 narástol počet pacientov s SM o 43 %. Ide o prudký rast, ktorý koreluje s regionálnym rastom a preto je nesmierne dôležité uchopiť túto oblasť aj z pohľadu adekvátnej zdravotnej, sociálnej, dátovej ako aj a liekovej stratégie. 

Asi 97 % pacientov sú ľudia v produktívnom veku, čo to znamená pre zvyšok spoločnosti?

Čím má spoločnosť viac pacientov v produktívnom veku, tým je vyššia strata produktivity, tj. pacienti namiesto bežnej pracovnej činnosti a bežného života musia byť hospitalizovaní alebo na PN, ktorá sa hradí zo spoločných zdrojov spoločnosti. A zároveň je väčší tlak na zdravú populáciu, ktorá produkuje zdroje aj pre tých, ktorí kvôli ochoreniu nemôžu pracovať. Fakt, že úplná väčšina pacientov s SM je v produktívnom veku len zvýrazňuje potrebu adekvátnej stratégie a zabezpečenie čo najefektívnejších možností terapie, ktorá už v tejto dobe dokáže vrátiť človeka s touto diagnózou relatívne skoro do normálneho - a nielen pracovného - života. Potrebujeme správnu liečbu, v správny čas a pre správneho pacienta. Potom pomôžeme pacientom, ich rodinám, ekonomike a aj spoločnosti.

V súvislosti s liečbou SM hovoríme o priamych a nepriamych nákladoch, mohli by ste nám vysvetliť, čo presne to znamená?

Momentálne dokážeme vyrátať len náklady, ktoré majú na pacientov s SM zdravotné poisťovne, ktoré používajú na úhradu zdroje z verejného zdravotného poistenia na ktoré sa skladáme formou zdravotných odvodov. Toto sú tzv. priame náklady. Nepriame náklady sú v našom prípade náklady Sociálnej poisťovne, ktorá hradí pacientom istú sumu peňazí, keď sú PN alebo keď im je uznaná invalidita kvôli SM. Radi by sme presnejšie odhadli aj ostatné nepriame náklady súvisiace so záťažou na rodinu, na opatrujúcich, náklady súvisiace so zabezpečením domácnosti, života či iných životných situácií spojených s touto diagnózou, no na to nemáme spoľahlivé a dostatočne kvalitné dáta. Pacientsky register by určite pomohol aj tu. 

Aké sú celospoločenské straty spôsobené SM? Čo všetko tieto straty zahŕňajú?

Celospoločenskú stratu spôsobenú nejakým ochorením si treba predstaviť ako spojenie dvoch oblastí dopadov ochorenia na spoločnosť. Prvá oblasť, ktorú berieme do úvahy sú stratené roky života kvôli chorobe tzv. DALY, ktoré sú násobkom stratených rokov života kvôli predčasnému úmrtiu a rokov života prežitých v invalidite. Druhou oblasťou je ekonomické vyjadrenie stratených rokov života kvôli chorobe, ktoré sa najčastejšie vyjadruje pomocou hrubého domáceho produktu krajiny na jedného obyvateľa. Ak si predstavíme spoločnosť ako krásnu veľkú knihu, v ktorej listujeme a ktorú čítame, podvedome si uvedomujeme, že každá stránka má svoju cenu a svoju dôležitosť pre celý príbeh. Ak sú stránky vytrhnuté, to sú ľudia, ktorí predčasne kvôli chorobe zomreli. Ak sú stránky v knihe poškodené, či zle čitateľné, to sú ľudia ktorí dlhodobo trpia kvôli následkom ochorenia a nedokážu plnohodnotne fungovať vo svojich bežných spoločenských rolách. Spoločenskú stratu SM odhadujeme ročne na úrovni 1,1 miliardy eur. Za posledných 10 rokov sme ju odhadli na úrovni 8 miliárd eur. Len pre porovnanie - spoločenská strata spôsobená rakovinou prsníka je odhadovaná na úrovni 2,1 miliardy eur. Takže ani zďaleka nejde o zanedbateľné dopady.      

Mohli by ste uviesť príklad, resp. pre lepšiu predstavu priblížiť čísla na príklade jedného pacienta?

Celospoločenská strata na jedného pacienta sa pohybuje približne na úrovni 134 000 eur, náklady zdravotných poisťovní sa za posledné roky pohybujú na úrovni približne 9 100 eur ročne na jedného pacienta, náklady sociálnej poisťovne na jedného pacienta boli v roku 2022 na úrovni 2900 eur, no a stratu produktivity na jedného pacienta, pokiaľ by išiel do predčasného invalidného dôchodku ako 32-ročný, odhadujeme na úrovni 609 161 eur. Stratu produktivity treba chápať ako ekonomickú hodnotu, ktorú by pacient mohol v rámci svojho produktívneho života vyrobiť, ale pre ochorenie to vyrobiť nedokáže. Strata produktivity je pohľadom do možnej budúcnosti pacienta, ktorú ešte vieme potenciálne novými inováciami zmeniť k lepšiemu. Celospoločenská strata je pohľadom opačným smerom, ktorý korigovať nevieme.      

Mali by sme brať liečbu SM ako náklad alebo investíciu - aký je Váš názor?

Keď sa pozrieme na obrovské dopady populácie pacientov s týmto ochorením na spoločnosť, malo by byť našou snahou spolu s odborníkmi, pacientskymi organizáciami, zdravotnými poisťovňami, držiteľmi registrácií liekov a ministerstvom zdravotníctva urobiť maximum pre to, aby sme po prvé - skrátili a maximálne zefektívnili diagnostickú cestu pacienta, ktorá môže obsahovať aj viac ako 20 rôznych vyšetrení u rôznych špecialistov, po druhé - zaraďovať do riadnej kategorizácie lieky, ktoré majú dokázanú efektivitu, je u nich jasná medicínska potreba. Zároveň je potrebné dohliadnuť na to, že si tieto lieky vieme dovoliť a že ich dávame správnym pacientom a v správnom čase. Vtedy je to bez akýchkoľvek pochýb vysokoefektívna investícia - minimálne z pohľadu čísel, ktoré o ochorení máme. Chápem, že kvalitná terapia niečo stojí, no to aj dlhodobá finančne náročnejšia starostlivosť - no zároveň cielená a efektívna - je stále lacnejšia ako potencionálne straty v prípade, že to tak neurobíme. Takýto pohľad však zatiaľ minimálne hlavný regulátor či vláda, nemá. A preto o tom treba hovoriť.

Čo je podľa vás najdôležitejší výstup vašej analýzy?

Najdôležitejší výstup je poukázanie na to, čo môže systém verejného zdravotného poistenia a systém sociálneho poistenia stáť pacient, ktorý nie je adekvátne liečený.

Druhý odkaz je, že každá inovácia má v sebe výraznú hodnotu a pokiaľ je adekvátna medicínska potreba, treba inovácie hodnotiť tak, aby sme zohľadnili nielen okamžitý, ale aj dlhodobý prínos pre pacienta i celú spoločnosť.

Vidíte tu nejaký priestor na zlepšenie?

Určite. Máme indikátor, ktorý hodnotí počet dní potrebných na to, aby nová inovácia vstúpila do riadnej kategorizácie. Slovensko v tomto smere zaostáva za zvyškom regiónu, respektíve je niekde v horšej polovici.

Posledný indikátor hodnotiaci čas do vstupu inovácie do kategorizácie (tzv. W.A.I.T. indikátor) hovorí o  577 dňoch. Myslím, že procesy zaraďovania a posudzovania liekov by sa dali dramaticky zrýchliť. Pacienti by tak mohli oveľa rýchlejšie dostať inovatívnu terapiu, ktorá má preukázanú efektívnosť a je pre ňu medicínska potreba. Ak by bol záujem a snaha, vedeli by sme sa posunúť dramaticky nižšie.

Druhá vec je, že potrebujeme zlepšiť prístup k dátam. To sa ukazuje ako alfa a omega nielen pri vstupe, ale aj pri hodnotení inovácií, ktoré už vstúpili do systému. Je to nesmierne dôležité a ukazuje sa, že nedostatok dát spôsobuje oveľa väčšie problémy ako sme si pôvodne mysleli.

Vedeli by ste porovnať, ako je na tom slovenský pacient v porovnaní s okolitými krajinami?

Nejaké porovnania sme uvádzali pár rokov dozadu. Vzhľadom na to, že máme trošku iné ceny a náklady, z celkového pohľadu nákladov na pacienta nevynikáme, skôr sa v porovnaní s európskym regiónom ktorý má napríklad priemerné ročné priame náklady od 6 100 EUR do 25 000 EUR pohybujeme v dolnej polovici.

Musím však povedať aj B a to znamená, že nie každá krajina robí takéto štúdie a má publikované výsledky. Tie najbohatšie krajiny majú, samozrejme, najvyššie náklady na pacientov s SM, ale druhá vec je, že tieto štúdie často rozdeľujú pacientov podľa toho v akom štádiu sú. Logicky sú teda najnižšie náklady na pacientov v prvých štádiách a najvyššie na pacientov, ktorí sú v najhoršom stave.

Čechy boli zaradené do veľmi zaujímavej štúdie, kde sa hovorilo o incidencii, prevalencii a produktivite, ktorú sme aproximovali na podmienky Slovenska. V nej sa uvádzal aj priemerných vek prvých príznakov 27,5 roka a priemerný vek potvrdenej diagnózy 31,8 roka. V tejto súvislosti ma mrzí, že nemáme pacientsky register. Dramaticky by totiž pomohol odkrývať reálny stav pacientov aj kvalitu liečby a ostatné aspekty terapie a to aj z pohľadu dopadu na systém a spoločnosť na Slovensku.

Je nesmierne dôležité, aby sme to zdôraznili – potrebujeme kvalitné dáta a mať adekvátne inovácie dostupné pre tých, ktorí to v danom čase potrebujú.