Rozhovor s Prof. PhDr. Róbertom Babeľom o rakovine prsníka

Aké sú celospoločenské straty spôsobené rakovinou prsníka? Čo všetko tieto straty zahŕňajú?

Celospoločenský dopad rakoviny prsníka sa nám za poslednú viac ako dekádu podľa našich výpočtov pohybuje niekde na úrovni 21,9 miliardy eur. a tieto náklady ovplyvňujú celú spoločnosť.

Zahrnuté sú, samozrejme, aj náklady zdravotných poisťovní, sociálnej poisťovne, dávky, stratené dane a podobne. Ženy s týmto ochorením v produktívnom veku nemôžu pracovať, nemôžu sa starať o rodinu, a v neposlednom rade neprispievajú do systému na daniach a odvodoch tak, ako ich zdravé rovesníčky.

Táto metrika hodnotí celospoločenský dopad ochorenia. Jej kvalita a presnosť je, samozrejme, veľmi hrubá. Nemôžeme povedať, že je to naozaj toľko, pretože na Slovensku nemáme žiadnu štúdiu, ktorá by povedala, aký je celospoločenský dopad ochorenia alebo ako ho máme rátať. Pri analýze sme vychádzali z podkladov, ktoré už boli publikované v zahraničí a toto sú naše odhady. Keď si tú spomenutú sumu vydelíme rokmi, zistíme, že sa pohybujeme v rovine okolo dvoch miliárd ročne.

Nielen v súvislosti s rakovinou, ale všetkými ochoreniami, sa hovorí o priamych a nepriamych nákladoch. Prečo sa treba pozerať aj na nepriame náklady?

Principiálne je to úplne logické. Ako občania sme nútení platiť nielen zdravotnú, ale aj sociálnu daň a chceme ich platiť, lebo si uvedomujeme, že slúžia na veľmi dôležité funkcie štátu. Jedna z týchto funkcií je podpora pre tých, ktorí sú chorí, nemôžu chodiť do práce a potrebujú našu kolektívnu pomoc.

Našou snahou je postupne ukazovať zdroje, ktoré potrebujeme na to, aby sme týmto ľuďom pomohli a na druhej strane poukazovať na to, prečo je dôležité analyzovať ochorenia a rozmýšľať, či sa náhodou nevieme vyvarovať nejakým zbytočným nákladom. Napríklad investíciou, ktorú by sme urobili lepšie, kvalitnejšie a skôr. Angličtina má na to pekný výraz - smart investment, teda rozumná investícia.

Napríklad, či nevieme rozumnejšie investovať do oblasti rakoviny prsníka aj tým, aby sme zabezpečili rýchlejšiu a kvalitnejšiu diagnostiku a s tým súvisiacu rýchlejšiu a cielenú liečbu, v skorších štádiách ochorenia. Vtedy totiž štát jednoznačne šetrí na ďalších nákladoch.

Podľa môjho názoru je dôležité to, aby sme mali celkový pohľad na ochorenia, v domácich podmienkach a s domácimi číslami. Vtedy sa budeme vedieť aj lepšie rozhodovať. Cieľom práce zdravotníckych analytikov by malo byť poukazovať na takéto fakty a prezentovať ich ďalej.

Čo je podľa vás najdôležitejší výstup analýzy, ktorú ste pripravili v spolupráci so Slovenskou zdravotníckou univerzitou?

Najdôležitejší výstup je to, že rakovina prsníka patrí medzi rakoviny, ktoré sa z pohľadu nákladov aj z pohľadu dopadov vyvíjajú asi najhoršie zo všetkých onkologických diagnóz. Za posledné viac ako desaťročie máme v tejto diagnóze najväčší podiel nákladov na PN-ky, ktorý sa pohybuje na úrovni 33 % zo všetkých onkologických diagnóz  a jeden z najvyšších nákladov na invalidity, kde rakovina prsníka vedie „tabuľku“ s podielom 23,3 %. Máme približne 37 % nárast v počte nových prípadov a zvyšuje sa aj počet úmrtí, čiže všetky trendy majú rastúci a de facto aj negatívny charakter. Stúpajú nám stratené roky života a stratené produktívne roky života (pozn. red. Produktívne roky života – doba, počas ktorej je človek ekonomicky aktívny). To považujem za vysoko alarmujúce. V prípade ďalších oblastí rakoviny sa niektoré trendy postupne buď stabilizujú alebo klesajú, ako napríklad pri rakovine krvi.

Je pravdepodobné, že s kategorizáciou novších terapií od 2022 aj pre oblasť rakoviny prsníka, môžu ďalšie roky priniesť stabilizačný trend. Verím, že lekári majú o čosi lepší prístup k moderným liekom v porovnaní s obdobím pred 2022 a nemusia pre svoje pacientky až v takej miere žiadať o výnimky, ako tomu bolo v minulosti.

Z pohľadu dopadu - či už na zdravotnú a sociálnu poisťovňu alebo celospoločensky, však patrí práve rakovina prsníka medzi vôbec najhoršie na Slovensku.

Je potrebné, aby sa tejto téme venovala zvýšená pozornosť a prehodnotila sa stratégia na základe faktov. Treba si povedať, akým spôsobom tento problém uchopiť do budúcna. Najrýchlejšie vieme tento problém riešiť tým, že – okrem adekvátneho tlaku na skríningové aktivity a prevenciu - zlepšíme prístup aj ku včasnej a kvalitnej diagnostike a s adekvátnou diagnostikou kategorizujeme aj ďalšie moderné terapie, ktoré sa teraz už dajú pri niektorých typoch rakoviny relatívne presne cieliť. 

Vedeli by ste porovnať, ako je na tom slovenská pacientka v porovnaní s okolitými krajinami? Aká je dostupnosť diagnostických a terapeutických možností?

Nie, robili sme len dopady rakoviny prsníka z pohľadu Slovenska. Tak či tak, v dostupnosti onkologickej terapie vo všeobecnosti ešte stále dosť zásadne zaostávame aj za okolitými krajinami, vrátane Slovinska či Česka.

Z môjho pohľadu nie je potrebné opakovane prísť na to, čo už všetci vieme. Zaostávame za všetkými susedmi. Treba konať.

Som presvedčený, že starostlivosť našich špecialistov o pacientky je na vysokej úrovni. Lekári sú vzdelaní a vysoko erudovaní. Potrebujú len zbrane na to, aby vedeli bojovať. A potrebujú ich na každé štádium. Jednoznačne vidno, že počiatočné štádiá liečby sú stále najlacnejšie. Tam sa treba sústrediť a investovať správne - tak, aby sme pacientky zachytili čo najskôr a v najskoršom štádiu ich začali liečiť, aby sa vrátili naspäť do normálneho života. Podporme princíp správneho pacienta, v správnom čase a so správnou liečbou. Ušetríme zásadné zdroje našej krajiny. A nielen tie na zdravotníctvo.  

Prečo je z pohľadu priamych a nepriamych nákladov dôležitá diagnostika rakoviny prsníka v čo najskoršom štádiu a čo najlepšie nastavenie vhodnej liečby?

Ako sme pred chvíľou hovorili, mali by sme sa snažiť mať správneho pacienta a správne diagnostikovaného, v správnom čase so správnou liečbou. Toto by mala byť naša stratégia a vízia - mať pacienta na prvom mieste a mať istotu, že cesta pacienta je skutočne efektívna a pacientka dostane to najlepšie, čo môže dostať. Samozrejme, za podmienok, ktoré si štát vie dovoliť. A to neplatí len pre rakovinu prsníka, platí to pre všetky oblasti medicíny, nielen pre onkológiu. Mal by to byť náš ultimátny cieľ a aj preto robíme takéto analýzy.

Základný princíp, ktorý sa snažím komunikovať a ktorého sme sa pevne držali aj počas môjho pôsobenia na MZSR bol - pacient na prvom mieste. Urobiť preňho maximum čo vieme za podmienok, ktoré si vieme dovoliť.

V úvode ste spomenuli, že rakovina prsníka je celospoločenská výzva.

Rakovina prsníka je, bohužiaľ, skutočne jedna z najhoršie sa vyvíjajúcich rakovín z pohľadu ekonomických parametrov aj dopadov na spoločnosť. Takže, keď hovoríme, že si vážime ženy, ktoré toto ochorenie z drvivej väčšiny všetkých prípadov rakoviny prsníka postihuje, za mňa je to úplne jednoznačne celospoločenská téma.

Bol by som rád, keby však rakovina prsníka nebola len celospoločenská téma, ale bola by aj zakotvená v oficiálnej stratégii zdravotníctva na ďalších desať až dvadsať rokov. Takže jeden z mojich cieľov je upozorniť na problémy, ktoré považujem za najdôležitejšie alebo najvypuklejšie.

Nedokážeme ovplyvniť všetko odrazu, ale vieme ovplyvňovať jednu dôležitú oblasť za druhou. Každý rok sa vieme sústrediť na tri alebo na štyri najťažšie oblasti, do hĺbky ich analyzovať a urobiť rozumné rozhodnutia v ďalšom rozpočtovom období v podobe nastavenia krátkodobej ako aj dlhodobej stratégie. To je podľa mňa jeden prístup, ktorý by nám doma pomohol - riešiť to krok za krokom a postupne zlepšovať kvalitu starostlivosti aj kvalitu života pacientov.

Keď sme reformovali liekovú politiku, nechcel som ju reformovať pre celú krajinu a pre úplne každého. To sa podľa mňa ani nedá.  Chcel som, aby lieková politika lepšie fungovala pre moju mamu, pre mňa a moju manželku a pre moje deti, keď to budeme potrebovať. To znamená, že by to mohlo potom fungovať pre drvivú väčšinu populácie. A to sa, verím, aj podarilo.