Romantická séria Londýnske klenoty pokračuje
Celá séria ponúka nielen veľa romantiky, ale aj dobrodružstva, zábavy, vášne. Vezme vás do sveta vyššej spoločnosti, kde šampanské tečie prúdom a ženy si užívajú nové sociálne slobody...
Po Diamantovom pokušení a Zafírovom zvádzaní ponúka obľúbená Jane Featherová záverečný diel skvostnej trilógie z eduardovského obdobia s názvom Londýnske klenoty. Je tu Rubínové očarenie.
Posledná z trojice priateliek Petra vyrástla v šľachtickej rodine lorda a lady Rutherfordovcov, no napriek konzervatívnej výchove sa z nej stala voľnomyšlienkarka bojujúca za volebné právo žien. Drobné, útle žieňa s veselou, bezstarostnou povahou pred svetom ukrýva smutné spomienky z minulosti, keď sa ešte ako štrnásťročná dievčina musela vyrovnať s veľkým sklamaním v láske. Mládenec, do ktorého sa bezhlavo zaľúbila a ktorý v nej prebudil dosiaľ netušené city, ju bez slovka vysvetlenia opustil. Ona mala 14 rokov, on 24. Bezcitne jej zlomil srdce a vyparil sa...
Po desiatich rokoch sa Petra s Guyom, lordom Ashtonom, stretáva opäť, ibaže ona je už celkom iná a Guy má povesť sukničkára. Vzplanie ich vzájomná vášeň znova, alebo sa mu Petra rozhodne pomstiť? Najskôr neberie ich obnovený flirt vážne...až kým ju Guy nepožiada o ruku. Rozum jej velí dať mu príučku, no srdcu nerozkážeš. A tak súhlasí, no v ceste k ich šťastiu stoja dve veci: jednou je Guyov pohľad na politiku a druhou jeho bývalá bezohľadná milenka, ktorá je odhodlaná zničiť ich manželstvo za každú cenu.
Trilógia Londýnske klenoty z eduardovského obdobia je skvostný príbeh troch priateliek. V prvej sme spoznali dedičku vplyvnej londýnskej rodiny Diane, v druhej časti nespútanú a temperamentnú Fenellu.
V novinke Rubínové očarenie sú dve silné postavy. Odvážna Petra a Guy, ktorý určite osloví fanúšikov alfa samcov.
Začítajte sa do knihy Rubínové očarenie:
JEDNO TEPLÉ POPOLUDNIE koncom mája Petra Rutherfordová prešla cez Parlamentné námestie a zamierila k Westminsterskému palácu. Pri vchode svätého Štefana stál pred masívnou dubovou bránou policajt.
„Ako vám pomôžem, madam?“ podozrievavo sa na ňu zamračil.
Petra vyčarila sladký úsmev. Veľmi dobre si uvedomovala, že jeho nepriateľský postoj súvisí s jej purpurovo-zeleno-bielou hodvábnou šatkou vo farbách sufražetiek. „Mám tu stretnutie s pánom poslancom Rutherfordom, pozval ma na čaj,“ podala policajtovi gravírovanú navštívenku.
Vzal si ju a mlčky jej otvoril bránu. Hneď k nim vykročil službukonajúci seržant a zobral si od policajta jej navštívenku.
„Prosím, nasledujte ma, madam.“
Petra cestu síce veľmi dobre poznala, no zároveň chápala prísne, často záhadné pravidlá a rituály, ktoré boli súčasťou akejkoľvek činnosti v komorách parlamentu. Nasledovala seržanta cez Sálu svätého Štefana do impozantnej hlavnej haly, ktorá oddeľovala Dolnú snemovňu od Snemovne lordov.
„Keby ste si láskavo sadli, slečna Rutherfordová, pošlem za pánom poslancom poslíčka, aby mu oznámil váš príchod.“
Ukázal na čalúnené lavice pozdĺž stien sály.
„Ďakujem vám.“ Petra sa rozhliadla po hale plnej ľudí, či z nich niekoho nepozná. Priatelia alebo známi chodievali za členmi parlamentu na čaj o piatej celkom bežne.
„Petra…“ Obrátila sa na bratov hlas. Jonathan sa k nej náhlil po mramorovej dlážke. „Čakal som na teba na terase.“
Keď k nej podišiel bližšie, úsmev mu zmizol z tváre. „Musela si si vziať tú šatku, Petra? Pôsobí tu ako červené plátno na býka.“
„Musela som si ju dať, Joth, práve z tohto dôvodu. Mrzí ma, ak narúša posvätnosť týchto múrov, ale veď aj ty podporuješ hnutie žien za volebné právo, tak by si mal byť na svoju sestru hrdý.“
Pokrútil hlavou. „Nepopieram, že feministky podporujem, ale nerád na seba priťahujem neželanú pozornosť a neznášam zbytočný rozruch. Okrem toho chcem, aby si sa tu dnes s niekým stretla a bola naňho milá.“
„Naozaj?“ zvedavo pozrela na brata. „Poznám ho?“
„Ehm, tuším si sa s ním už stretla — kedysi veľmi dávno,“ neurčito mávol rukou. „Chcem ho presvedčiť, aby podporil môj návrh zákona, ktorý plánujem predložiť v parlamente.
Jednoducho sa naňho usmievaj tak očarujúco, ako len dokážeš.“
„Naznačuješ, aby som naňho použila ženské zbrane, zvodne naňho žmurkala a lichotila mu?“ nadhodila napoly žartom.
„Viem, že niečo také od teba nemôžem žiadať, aj keď by to možno pomohlo. Skrátka buď príjemná a šarmantná. Som presvedčený, že napriek všetkým svojim radikálnym sklonom to dokážeš,“ vyhlásil Jonathan. „Poďme na ten čaj. Nechcem, aby na nás čakal.“ Ponúkol Petre rameno a odviedol ju z haly na dlhú terasu ponúkajúcu výhľad na Temžu.
„Pán Rutherford, stôl máte pripravený,“ prihnal sa k nim korpulentný vrchný čašník. „Dobré popoludnie, madam,“ obrátil sa k Petre. „Teší ma, že vás opäť vidím.“
Fľochol na jej šatku, ale okamžite odvrátil pohľad, dokonca ani mu z okrúhlej tváre nezmizol profesionálny úsmev.
Milan Buno, knižný publicista