Rodinné tajomstvo

Bol to deň ako každý s prívlastkom „predvianočný“. Parkoviská boli plné áut, vrecká kupujúcich boli plné papierikov s napísaným zoznamom, čo všetko treba ešte dokúpiť, aby sa vianočné pečenie a varenie mohlo začať. Niekto mal len drobný zdrap, iní vyťahovali celé A4 formáty úhľadne poskladané do pravého uhla.

Nepatrila som ani do jednej z menovaných skupín. Všetko som si snažila zapamätať, čo sa mi samozrejme nie vždy aj podarilo. Môj košík na štyroch roztrasených kolieskach sa prehýbal pod váhou vianočného potravinového nákupu a ja som si v duchu hovorila, že to snáď ani nepojeme. Moje obavy boli však po dlhoročných skúsenostiach samozrejme neopodstatnené. Na veľké počudovanie všade navôkol boli celkom pokojní ľudia. Každý bol zahľadený do svojho nákupného zoznamu a davy sa postupne posúvali od regála k regálu. Oproti minulým rokom tu vôbec nebolo cítiť nervozitu. Žiadne „besné“ pohľady pri vložení posledného údeného kolena do môjho nákupného koša, žiadne výčitky pri miernom štrngnutí plechových košíkov. Jednoducho žiadna agresia tak charakteristická pre predvianočný zhon.

A vtedy to prišlo. So všetkým, čo bolo potrebné presunúť zo supermarketu do našej domácnosti, som čakala na zaplatenie pri pokladni. Predo mnou ešte pár ľudí, a takmer rovnaký počet aj v rade vedľa, a ešte o kúsok ďalej...až po dvanástu pokladňu. Dve postaršie dámy s hlasovým prejavom, ktorý bolo ťažké nepočúvať si začali vymieňať recept. No nebol to len taký hocijaký recept. Bolo to „rodinné tajomstvo“. Obhliadla som sa navôkol, ako zrazu všetkým nebadane „narástli“ uši. Všetci počúvali s obrovskou zvedavosťou. Čo to asi bude? Aké sú tie tajné ingrediencie zaručujúce rodinné tajomstvo?

Pani v baranici povedala recept veľmi rýchlo, a tak sme nestihli zachytiť detaily. Opakovala len: „Tri veci, Božka, tri veci, to nemôžeš zabudnúť!“

Zvedavosť už dosiahla hranicu únosnosti. Pri vedľajšej pokladni už jedna z návštevníčok supermarketu nevydržala a vykríkla: „Akú múku, hladkú?“

Dve tajnostkárky sa najskôr na seba zahľadeli, čím si dali jasne najavo, že rodinné tajomstvo je už prezradené a nemá žiadnu cenu zapierať.

„Pani zlatá, zo všetkého po 250 g. Z bryndze, z hladkej múky, z tuku. Tam nemáte čo pokaziť!“

Tajný recept sa zapísal do hláv všetkých zúčastnených. Z radov sa začalo ozývať: „A plech treba potrieť? A čo dávate navrch?“ a ešte množstvo otázok, ktoré v sekunde spojili všetkých predvianočných „nakupovačov“ do jednej veľkej rodiny. Už stačilo len zapáliť stromček a Vianoce boli na dosah!