Rodičia, naučte sa krotiť svoj hnev!

Pri deťoch sa prihodí všeličo. Ľahko sa stane, že po upratovaní v jednej izba objavíte svoj malý Poklad v mláke od rozliateho džúsu na dlážke, alebo vo vysypaných kakaových guľôčkach v druhej izbe. Samozrejme, koho by to nenahnevalo. Pred dieťaťom sa tak začne odohrávať divadlo, v ktorom jeho zúfalá a unavená mama rozhadzuje rukami, kričí a nevie, či má skôr ratovať podlahu, alebo ušpinené dieťa.

 Myslíte si, že krikom pomôžete sebe alebo dieťaťu? Práve naopak. Ako sa však naučiť zvládať okamihy, ktoré nám prináša život a ktoré nevieme ovplyvniť? Skúsme ovplyvniť svoje správanie a reakcie tak, aby si z nich naše deti neurobili nástroj na manipuláciu nás dospelých.

•     Ak sa cítite ako sopka pred výbuchom, skôr ako z vás vytryskne láva kriku a hromada nezmyselných trestov, zhlboka sa nadýchnite.
•     Ak sa dá, na pár sekúnd opustite miestnosť, aby ste mohli situáciu zhodnotiť s odstupom.
•     Po zhodnotení situácie a poklese vášho adrenalínu vás určite napadne aj iné riešenie, ako ste mali v pôvodnom afekte v pláne.
•     Poviete si: „Čo však urobiť, aby sa to nezopakovalo?“ Skúste zapojiť vinníkov do odstraňovania vzniknutých následkov. Ak pobehali v zablatených topánkach po byte, dajte im do ruky vedro a handru. Ak sa im podarilo vysypať niečo z kuchynskej linky, nech sa páči, pozbierať. Deti sú šikovné a rýchlo prídu na to, čo môže byť dôsledkom ich konania.
•     Určite jasné pravidlá, ktoré budú platiť pre všetkých rovnako, bez výnimky. Striktne na nich trvajte a aj vy sami buďte príkladom pre svoje deti.
•     Ak sa vám niečo nepáči, alebo vás to rozčuľuje, povedzte to hneď. „Nepáči sa mi, že ste si po sebe nepoupratovali.“ Je vhodnejšie pokarhať v pravej chvíli, ako sa potknúť na rozhádzaných kockách a následne kričať na celý panelák.
•     Priestor na vysvetlenie príčiny. Následne ako vznikne situácia, z ktorej ste maximálne vytočená, nechajte priestor na to, aby sa vyjadril aj vinník. Ak sú rozsypané burizony dôsledkom krehkého balenia, alebo zle zatvoreného obalu, naozaj nie je dôvod sa hnevať.

Ak sa naučíte zvládať svoj hnev, uvidíte, že aj vaše ratolesti budú pokojnejšie a nebudú vás tak často vytáčať. Mnohé svojím chovaním napodobňujú svojich rodičov. A preto, dávajme im čo najlepší príklad a nekričme na ne. V konečnom dôsledku býva mnohokrát spúšťačom nášho kriku niečo úplne iné. Predovšetkým únava a stres. Dieťa sa len nechtiac dostane v nesprávny čas na nesprávne miesto, a potom si to „zlízne“. Nie je tomu tak?