Rezbárske skvosty zo Štiavnických Baní videli už aj Parížania

Rezbárstvo má v Štiavnických Baniach dlhodobú tradíciu. Obyvatelia obce sa mu začali venovať v druhej polovici devätnásteho storočia, keď baníctvo prežívalo krízu.

Ťažba rúd na Vindšachte bola v druhej polovici devätnásteho storočia čoraz menej výnosná. Keďže terén v okolí Štiavnických Baní bol neúrodný, baníci začali využívať svoje schopnosti na vyrezávanie figúrok, betlehemov a iných predmetov z dreva. Ich schopnosti si všimol rímskokatolícky kňaz Jozef Záhora, ktorý 14. apríla 1889 založil prvú rezbáreň na Slovensku.

Tradíciu rezbárstva v Štiavnických Baniach udržiavajú aj naďalej. V obci od roku 2004 začali usporadúvať podujatie „Rezbársky deň“. Návštevníci sa taktiež môžu pokochať rezbárskymi skvostami počas návštevy Ekomúzea v obci. „O rezbárčinu je stále veľký záujem. V obci máme miestnych rezbárov, ktorí do kmeňov líp vyrezávajú rôzne výjavy. Napríklad i naše autobusové zastávky boli postavené s dôrazom na históriu z kameňa pričom piliere sú vyrezávali miestni rezbári a strecha je z drevených šindľov. Samotná obec sa snaží v podpore rezbárstva pomáhať. Rezbári chodievajú niekedy aj mimo obce na podujatia v rámci regiónu cez MAS-ku. Boli už aj napríklad v Paríži,“ informoval Stanislav Neuschl, starosta obce Štiavnické Bane.
Článok nebol autorizovaný.

Autor: TAMO
Foto: TAMO