REMESELNÍCI BEZ NÁSTROJOV

Sú neuveriteľne zruční a presní, bez nástrojov a prístrojov, pletú, tkajú, šijú, vŕtajú, dlabú i hrabúú.. Medzi zvieratami nájdeme druhy s mimoriadnymi schopnosťami, ktorým sa človek dodnes nedokáže vyrovnať. Mnohé ich výkony vedcov neustále očarúvajú, mnohé z nich sa doteraz nepodarilo celkom objasniť.

Mravce rodu atta sú jediní zástupcovia skupiny živiacej sa čisto rastlinnou potravou. Nejedia však pritom listy, ktoré stále prenášajú a s ktorými ich najčastejšie fotografujú alebo filmujú. Ich potravou sú totiž huby, ktoré si pestujú v podzemných hubových záhradkách a pre ktorých vývoj potrebujú zelené kúsky listov. Zber listov pritom u atty dosiahol absolútnu dokonalosť. Najväčšie a najsilnejšie robotnice bránia kolóniu, stredne veľké robotnice svojimi nožnicovými hryzadlami oddeľujú veľké kusy listov a odnášajú ich do mravenísk. Kúsky listov v mraveniskách ďalej drvia a miešajú s trusom a slinami a ukladajú do záhradiek. Vzniknutá zmes je prostredím, na ktorom rastú ich obľúbené huby. Podhubie sa pritom dedí v mravenisku z generácie na generáciu a mravce sa o ne neustále starajú a strážia. Ako by drobné mravce vedeli, že bez húb sa ich život končí.

HNIEZDO PRE NEVESTU
Upliesť sveter nie je nič jednoduché, dokáže to však takmer každá žena. Upliesť hniezdo, zavesené na konci slabej vetvičky, prípadne upliesť také hniezda, ako niektorí vtáci, to dokážu len malí operenci. Veľa ľudí sa o to pokúšalo, výsledok však nikdy nebol porovnateľný. Vtáci pritom nevyštudovali žiadne školy, napriek tomu sú ich košíky, gule či hrušky dômyselnými stavbami, ktoré ochránia vtáčie potomstvo pred nepriateľmi a poslúžia ako úkryt či miesto na odpočinok. Rovnako ako u ľudských stavieb sú najdôležitejšou súčasťou základy, i vtáčí tkáči a snovači si dávajú záležať najmä na začiatku stavby, keď veľmi starostlivo a dômyselne obkrúcajú zobáčikom vybraný konárik pevnými vláknami a steblami. Stavba obyčajne trvá niekoľko dní, niekedy  samčeky stavajú niekoľko hniezd odrazu a dávajú samičkám možnosť výberu. Nie každý samček tú svoju partnerku nájde, a tak veľa hniezd zostáva prázdnych. Najväčší úspech majú obyčajne tí najzručnejší stavitelia.

DIELO HODNÉ ČIPKÁRKY
Pavúky sú mimoriadne úspešnou a po celom svete rozšírenou skupinou zvierat. Siete križiakov poznáme tak dôverne, že ani nepremýšľame o tom, akou technikou sa vybudovali. A napriek tomu, vlastná stavba siete vyžaduje nielen perfektnú prispôsobivosť miestnym okolnostiam, ktoré sú zakaždým iné, ale aj schopnosť nepopliesť poradie veľkého množstva pomerne komplikovaných odlišných postupov. Pavúčia sieť je totiž skutočným umeleckým dielom. Svoje schopnosti dostávajú pavúci do vienka takpovediac do kolísky, takže aj tie najmenšie mláďatá (ktoré sa rovnako ako mnohý iný hmyz s premenou nedokonalou od narodenia podobajú rodičom) ovládajú stavbu hniezda so všetkými finesami, od upevnenia prvého "kotvového" vlákna až po zhotovenie rámov a lepiacich vláken. Tá sa musí pravidelne obnovovať, aby si zachovala loveckú funkčnosť.

STAVITELIA V PODZEMÍ
Miláčikom návštevníkov európskych veľhôr, najmä Álp, sú svište. Nájdeme ich väčšinou vo výškach od 1000 do 3000 metrov, kde tvoria kolónie s počtom 50 i viac jedincov. Potravu zbierajú na lúkach, ich život sa však z veľkej časti odohráva v široko rozvetvených systémoch podzemných nor. Centrom chodieb je akási spálňa - veľká, senom vystlaná miestnosť, v ktorej svište v zime spia. Svište obývajú nezriedka vyššie položené letné byty, z ktorých sa s prichádzajúcou zimou posúvajú po svahoch hôr do nižších polôh. Cez deň svoje sídla opúšťajú pri hľadaní potravy, aby sa vyhrievali a tiež aby sa hrali. Samčekovia majú za úlohu strážiť vchody do nor a svojich súkmeňovcov pri hroziacom nebezpečenstve varujú prenikavým hvizdom - zvukom, ktorý vzniká v hrtane.

SPEVAVÍ TESÁRI A BANÍCI
Je obdivuhodné, aké nory a dutiny dokážu vtáci vyhrabať a vyklovať svojimi zobákmi a slabými nohami. Ďatle a strakopudy si v starých stromoch tesajú hniezdne dutiny, ktoré môžu byť hlboké aj niekoľko metrov. A tam, kde je strom vo vnútri prirodzene dutý, môže potomstvo vyrastať hoci  desať metrov pod vletovým otvorom. Iní vtáci sú pravými baníkmi. V pieskových stenách, často však iba v zemi, vyhlbujú hlboké nory, na ktorých koncoch vyvádzajú potomstvo. Zistilo sa, že ak narazia na kameň alebo iný tvrdý predmet, dokážu zmeniť smer chodby, alebo dokonca uhnúť takmer v pravom uhle. Chodby väčšinou vyhlbujú zobákom, materiál však trpezlivo vyhrabávajú slabými nohami.

POZOR NA PADACIE DVERE!
Kruhové siete križiakov sú najznámejším dôkazom pavúčích schopností. Avšak nie jediným veľa druhov pavúkov žije a loví bez pevnej siete, nezriedkavo korisť prepadávajú z dômyselných úkrytov. A práve pri ich výrobe zohráva významnú úlohu spriadanie vláken. Pavúci pletú z vláken akési obytné chodbičky, zakončené doslova upradenými padacími dverami a vystlané pavúčimi vláknami. Počas nočného lovu sú "dvere" napoly spustené a pavúk zaujme vyčkávaciu pozíciu. Okolo prechádzajú tvory, predovšetkým mravce, ktoré potom bleskovo uchváti a zatiahne do trubičiek. Vodný pavúk dokonca systém svojich chytacích sietí umiestňuje pod hladinu stojatých či pomaly tečúcich vôd. Tam si do utkaných košíčkov prináša malé vzduchové bubliny, ktoré spája do akýchsi zásobární vzduchu s priemerom asi dva centimetre. Tento vzduch využíva na dýchanie. Pavúci vzduch naberajú na vodnej hladine a vo svojom hustom chlpatom kožúšku si ho nosia do hĺbky. Zo svojho sídla sa vodný pavúk vydáva na lov malých živočíchov žijúcich vo vode.

KRTIE KATAKOMBY
Krtko je od hlavy až po päty prispôsobený na život v temnotách. Má veľké, smerom von sa vykrúcajúce hrabavé končatiny, vretenovité telo, na ktorom hlava sedí bez krku, maličké, zakrpatené oči, žiadne ušné boltce, mäkkú, dobre priliehajúcu srsť. Krtko si buduje pod zemou rozvetvený systém chodieb, ktorý zvonka rozoznáme podľa známych kôpok, ktoré slúžia nielen ako východ, ale aj na ventiláciu. Pod väčším kopčekom leží  lístím vystlaná spálňa a odpočíváreň tohto samotára. Krtkovia nie sú, čo sa týka potravy, veľmi vyberaví, spotrebujú jej však za deň mimoriadne množstvo (za 24 hodín asi toľko, koľko sami vážia!). Živia sa väčšinou dážďovkami, pavúkmi, mnohonožcami a hmyzom. Vo svojej podzemnej ríši sa krtkovia orientujú s mimoriadnou presnosťou.