Rajská záhrada plná vôní

Šeherezáda a rozprávky tisíc a jednej noci sa nekonali. Jeho veličenstvo, ománsky sultán Kábus Bin Said je síce na prvý pohľad muž veľmi príťažlivý, ale jeho jedinou láskou je sultanát. Pod Kábusovým vedením sa Omán čoraz viac otvára svetu.

Na trón sa absolvent britskej vojenskej akadémie v Sandhurste dostal v roku 1969 potom, čo v zamatovom prevrate zbavil moci svojho otca a poslal ho do exilu v Londýne. Tridsaťročný vládca sa obklopil zahraničnými, väčšinou britskými poradcami a začal polofeudálny a svetu hermeticky uzatvorený Omán modernizovať. Pod jeho vedením sa stal najrýchlejšie sa rozvíjajúcou a najmodernejšou krajinou Arabského polostrova. V krajine sa vybudovali komunikácie, vyrástli nové rezidenčné štvrte, luxusné hotely a začali sa opravovať unikátne historické pamiatky. Dnes tu neexistuje nezamestnanosť, nie sú tu žobráci ani zločin. Je tu bezpečne a na Arábiu neuveriteľne čisto. Všetko to platí ropa. Sultanát, ktorý ešte na začiatku deväťdesiatych rokov vyžadoval víza aj od svojich arabských susedov, posledné roky víta v krajine desaťtisíce turistov, ktorých priváža letecká spoločnosť Gulf Air zo všetkých kútov sveta. Rýchlo sa rozvíjajúci turizmus patrí dnes medzi významné zdroje príjmu pre ománsku ekonomiku.

Z rozprávky do rozprávky

Najatraktívnejšou destináciou na Strednom východe sa stáva Omán nepochybne aj vďaka prírodným krásam. Má z nich všetko, na čo si len spomeniete. Je to ojedinelá kombinácia zlatých piesočných pláží, priezračného tyrkysového mora, rozoklaného skalnatého pobrežia a majestátnych hôr. Nechýbajú ani nekonečné duny púšte uprostred krajiny, hlboké fjordy na severe, úrodné údolia a zelené kopce na juhu. Na objavenie tu po celé veky trpezlivo čakajú doteraz zabudnuté kúty panenskej prírody, kam ľudská noha ešte nevkročila. Krajina je rajom aj pre milovníkov fauny a nadšencov všetkých možných vodných športov, vrátane potápania v azúrovo čistých vodách. Ománsky sultanát je druhou najväčšou krajinou v Arábii. Leží na najjužnejšom cípe Arabského polostrova, presne tam, kde sa stretáva púšť s vlnami Arabského mora. Plocha sultanátu je 300 000 kilometrov štvorcových a pobrežie, ktoré sa rozprestiera pozdĺž Indického oceánu a Perzského zálivu je dlhé 1700 km. Ománska civilizácia a dejiny sú staré tisíce rokov. Strategická poloha na trase prastarých i moderných lodných ciest krajine prisúdila dôležité miesto v dejinách. Slávní obchodníci a rybári odtiaľ tisícročia vychádzali po moriach do Afriky, Indie a Orientu. V 17. storočí sa dokonca ománsky vplyv rozšíril od Zanzibaru vo východnej Afrike až do Perzie a Pakistanu.

Vždy s úsmevom

Bohaté tradície Ománu však majú svoje korene nielen v stáročiach medzinárodného obchodu, ale aj cudzej okupácie. Pamiatky na slávnu minulosť nájdeme v celej krajine, ktorá má svoje korene už v šiestom storočí pred Kristom. Je tu viac než 500 pevností, hradov a obranných veží. Ománci sú na svoju kultúru, ktorá je v arabskom svete ojedinelá, poriadne pyšní. Sú prívetiví, zdvorilí a pohostinní, ústretoví a doteraz neskazení. Väčšina z nich zvláda okrem arabštiny aj angličtinu, ktorá je druhým jazykom v krajine. Najlepším dorozumievacím prostriedkom je ich priateľský úsmev, s ktorým sa stretnete všade. Omán, aj keď patrí medzi najmodernejšie štáty v Perzskom zálive, v mnohom zostáva najtradičnejšou krajinou Arabského polostrova. Aj čo sa týka vzhľadu, zostávajú Ománci verní svojim predkom a nefalšovanými Arabmi. Muži nosia tradičné dlhé biele košele, zvané disdaše, na ktorých majú pri slávnostných prfiežitostiach pripásaný na vyšívanom páse meč a dýku, jeden z najdôležitejších symbolov Ománu. Chanžár, tradičná zahnutá dýka s tepanou striebornou pošvou a rukoväťou je znak odvahy, ktorá je pre muža sultanátu typická. Ženy chodia zahalené do dlhých čiernych rób z hodvábu, pod ktorými sú ďalšie pestrofarebné šaty z niekoľkých vrstiev s bohatými výšivkami okolo zápästia a krku. Tvár si Ománky väčšinou zahaľujú do hodvábnej rúšky, beduínky v Kasabe ju však skrývajú v maske. V každom zahalení vynikajú ich krásne tmavé oči. Európankám sa tu neodporúča chodiť v šortkách, v minisukniach a v tričkách s dekoltmi. Biela nezahalená tvár inak nikomu neprekáža, naopak, muži si ju s radosťou prezerajú.

Kokteil starých kultúr a súčasnosti

Cela krajina prevoňaná. Maskat vonia kadidlom a živicou, ktorá sa u nás zapaľuje na Vianoce. V Ománe rastú špeciálne druhy stromov s aromatickou živicou. Tá obsahuje prírodný olej, ktorý dobre horí. Jeho vôňu nazývajú frankincense. Vanie z každej mešity, obydlia, vonia vo všetkých hoteloch. Traduje sa, že pred tisícročiami bola spolu s myrtou prinesená biblickými tromi kráľmi narodenému Ježiškovi a odvtedy mala väčšiu cenu než zlato. Používali ju v egyptských a jeruzalemských chrámoch, žiadal si ju celý náboženský svet, k jej najväčším zákazníkom patril aj Rím. PIinius v prvom storočí po Kristovi napísal, že trh s kadidlom urobil z južných Arabov najbohatších ľudí na svete. Bohatý kokteil starých vekov a kultúr je v Maskate, ktorý leží v rovnomennej a najviac osídlenej oblasti Ománu, zmiešaný so všetkým, čo patrí k modernému životu konca 20. storočia. Mesto, založené pred vyše 900 rokmi, je malebne rozložené medzi horami a pobrežím na severovýchode krajiny a dodnes ho strážia dve Portugalcami postavené pevnosti Dželali a Merani. Vďaka nim a starým hradbám zachováva si inak moderná metropola s vynikajúcim systémom vybudovaných ciest svoj stredoveký vzhľad. Vysoké hory strážia palác sultána Kabusa Bin Saida, ktorý ponúka malebný pohľad najmä v noci, keď ho, rovnako ako dopravné centrum Maskatu a prístav Mutrah, osvetľujú reflektory. Ten je pulzujúcim srdcom mesta. Život v ňom začína každý deň hlboko nad ránom, keď veľké nákladiaky privážajú z úrodných oblastí severu obchodníkov s ovocím a zeleninou. O niekoľko hodín potom už celý prístav vonia všetkými možnými darmi mora, tak ako sa do neho postupne vracajú bárky a plachetnice rybárov, nad ktorých úlovkami si idete oči vyočiť.

Niekoľko sto metrov od prístavu je povestný maskatský suk. Trh s neopakovateľnou atmosférou je doslova preplnený tovarom všetkého druhu, predovšetkým však miestnych špecialít - kadidlových vôní, arabských parfémov, korenia, keramiky, vyšívaných čiapočiek, tepaných strieborných dýk a šperkov i zlatých náramkov. Maskat má ešte jednu veľkú devízu. Je jedným z najčistejších a najbezpečnejších miest na svete.

Viac žien, viac problémov

Život Ománcov, podriadený islamu, vychádza z arabskej tradície, v ktorej základom spoločnosti je rodina. Omán je prakticky patriarchát. Žena ako darkyňa života a ochrankyňa rodu je v rodine veľmi vážená, ale inak nemá žiadne práva, na všetko musí mať súhlas muža. Domorodé ženy sa starostlivo chránia pred zvedavými očami turistov. Ak sa chcete predsa len s nimi stretnúť, musíte za nimi ísť do spletitých uličíek mesta, kde sa pred svojimi domami popoludní zabávajú s deťmi. Väčšinou sú plaché a nechcú sa fotografovať, ale svoje deti nastavujú objektívu kamery veľmi rady. Výnimkou je až najmladšia generácia moderných vzdelaných žien, ktoré nájdete aj ako letušky alebo recepčné luxusných hotelov. Zatiaľ sa však v spoločenskom živote či v politike objavujú len zriedkavo. Muži vládnu politike, trhu, biznisu, chodia nakupovať a v medzinárodných hoteloch dokonca vykonávajú všetky pomocné práce, vrátane upratovania. Polygamia, islamom dovolená, sa v živote moderných Ománcov už praktikuje minimálne. Väčšina moderných mužov sa zhoduje v tom, že jednoženstvo je oveľa jednoduchšie. Hlavným dôvodom vraj nie sú len peniaze, pretože každá ďalšia žena je drahou záležitosťou, ale aj skutočnosť, že ománske ženy si za celé generácie na polygamiu nezvykli. Žiarlia na seba, hádajú sa, robia si napriek, a tak ten, kto chce mať pokoj, si vyberie len jednu ženu. Výnimku robia muži prakticky len vtedy, ak je žena neplodná alebo mu neporodila syna.

Ovečky za cigarety

Musandamský poloostrov je najmenší a najsevernejšou oblasťou Ománu, ktorá je oddelená od zvyšku štátu asi 70 kilometrov širokým pásom územia Zjednotených arabských emirátov. Má mimoriadnu strategickú dôležitosť a stráži jednu z najživších námorných ciest na svete. Preto bol Musandam dlhé desaťročia prísne uzavretou vojenskou oblasťou a pre cudzincov tabu. Dnes vás sem z Maskatu dovezie za pol hodiny malé vrtuľové lietadlo. Letí tesne nad vrcholkami hôr, ktoré akoby sa priamo dvíhali z mora a otvára nádherné pohľady na doteraz panenské krásy polostrova. Hory sú plné líšok, vlkov a kamzíkov. Jediným dopravným prostriedkom domorodých vidiečanov zostáva stále len osol, bez ktorého sa nemajú šancu dostať do prístavu a jediného mesta Kasabu. Kasab sa začal pomaly rozvíjať až v sedemdesiatych rokoch po tom, čo Musandam navštívil sultán Kábus. Zaviedla sa tu voda a elektrina, založila sa nemocnica a prvá chlapčenská a dievčenská škola. Kasab znamená v arabštine úrodný, a to aj je. Je to krajina údajne najlepších ďatlí na svete a pestuje sa tu toľko zeleniny, že stačí zásobovať všetky ostatné štáty na arabskom poloostrove. Obyvatelia sa okrem farmárčenia živia rybolovom a stavbou lodí, beduíni v horských dedinkách pestujú obilie a chovajú kozy. Roky tu existuje výmenný obchod ďatle za rybu, rybu za syr. Kasabský prístav bohatne ešte z jedného zdroja. Každý deň ráno totiž do neho prichádza 450 malých rýchlych lodiek z Iránu. Sú naložené ovcami, za ktoré priekupníci nakupujú cigarety a pašujú ich späť do krajiny. Pre Kasab je výmena výhodná. Za jednu škatuľu Philip Morrisiek dostanú miestni obchodníci bežne štyri ovce. Za hodinu sa potom loďou s miestnymi rybármi, ktorú sprevádzajú len stáda delfínov, dostanete do bohom zabudnutej krajiny. Miniete ostrovčeky Salama, ktoré znamenajú v preklade Mier (v arabštine je ženského rodu) a jeho dcéry a dôjdete do beduínskej dedinky Slíbi na úpätí najvyššej hory oblasti, ktorá ako by sa dvíhala priamo z mora. Až tam, kde máte pocit, že čas sa zastavil, pochopíte, čo je pravá, nefalšovaná Arábia.

J. Rovenská