Putovanie plodov zeme

V roku 1492 vyplávala zo španielskeho prístavu Palos výprava lodí vedená janovským rodákom v službách ich katolíckych veličenstiev - Krištofom Kolumbom. lch cieľom bolo dosiahnuť bájny Orient západnou cestou.

Na úsvite, 12. októbra, posádka lode "Santa Maria" zazrela po plavbe trvajúcej 33 dní zem. Kolumbus a jeho druhovia netušili, že objavili úplne neznámy kontinent. Prešlo viac ako 10 rokov, než si ľudia uvedomili, že našli nový svetadiel - Ameriku. Nový svet postupne začal odhaľovať svoje tajomstvá a vydávať poklady, nielen drahé kovy a kamene, ale i nové plodiny a zvieratá, ktoré dovtedy Európa nepoznala.

Indiánske dedičstvo

Od samého začiatku dochádzalo k výmene plodín, čo malo závažný vplyv na štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve. Výmena sa stala takou dokonalou, že dnes si málokto z nás uvedomuje skutočný pôvod jednotlivých druhov najbežnejších kultúrnych a úžitkových rastlín. Na americký kontinent sa priviezli obilniny (pšenica, raž, jačmeň, ovos), ryža, cukrová trstina, káva, sója, hrach a iné, naopak v Európe - a neskôr v ostatných častiach sveta - sa začali pestovať plodiny dovtedy neznáme. Sortiment kultúrnych rastlín obohatili najmä kukurica, zemiaky a slnečnica. Kukurica bola jednou z prvých rastlín, které Kolumbus priviezol roku 1493 do Španielska z prvej cesty. Americkí Indiáni ju pestovali 5000 rokov pred naším letopočtom ako svoju hlavnú potravu. U nás, na južnom Slovensku a Morave, sa začala pestovať v 17. storočí, keď ju pravdepodobne z Turecka priniesli Rómovia. Teraz je kukurica popri pšenici a ryži najpestovanejšou obilninou sveta.

Ďalšou dôležitou plodinou pre ľudstvo sú zemiaky. Indiáni ich poznali a využívali ako základnú plodinu už viac než 5000 rokov. V Európe sa objavili v rokoch 1565-1570 v záhradách zámožných Španielov. Postupne sa stali dôležitou potravinou pre dedinské obyvateľstvo. U nás sa zemiaky začali pestovať na poddanských hospodárstvach severného Slovenska (Orava, Liptova Spiš) v druhej polovici 18. storočia. Intenzívnejšie pestovanie nastalo najmä v neúrodných a hladových rokoch 1772-1773. Všeobecné rozšírenie tejto plodiny spadá na začiatok 19. storočia.

Slnečnica bola nielen úžitková, ale aj rituálna rastlina Indiánov. Otáčanie jej kvetenstva v priebehu dňa za slnkom vzbudzovalo úctu a obdiv. Zo semien mleli múku, z ktorej piekli chlebové placky. Do Európy ju priviezli v 16. storočí Španieli ako ozdobnú rastlinu do madridskej botanickej záhrady. V súčasnosti je spolus ďalšou plodinou z amerického kontinentu, podzemnicou olejnatou, najdôležitejšou olejnatou rastlinou.

S voňou dialok

VeľKý hospodársky význam ako potravina, najmä v Afrike a Polynézii, majú maniok jedlý (nazývaný kasava) a povojník batátový. Z Ameriky pochádzajú viaceré druhy zelenín, ovocia, korenín a pochutín, ktoré sú každodennou zložkou našej potravy. Tekvica obyčajná bola hlavnou plodinou predkolumbovskej Ameriky. Pestovali ju už pred 9 až 7 tisícmi rokov. Z jej plodov zhotovovali aj rôzne úžitkové i ozdobné predmety. Po objavení Ameriky sa rýchle rozšírila do celého sveta, rovnako ako fazuľa záhradná, rajčiak jedlý, paprika ročná, topinambur hľuznatý. Z ovocných plodín španielski a portugalskí moreplavci rozviezli ananás pestovaný v 16. storočí po celých trópoch a subtrópoch. Tam sa pestuje aj papája melónovitá a hruškovec americký (avokado). U nás zasa poznáme jedlé plody machovky peruánskej alebo brusnice chocholíkatej. Z korenín a pochutín sa do tropických oblastí sveta rozšírila vanilka voňavá, kakaovník obyčajný a obličkovec západný (kešu oriešky). Sortiment technických plodín rozšírili kmene bavlníkov pochádzajuce z trópov Nového sveta, z ktorých vlákien sa tká priadza na výrobu látok, tiež agava sisalová s vláknami potrebnými na výrobu lán, vriec a podobne. Nemožno nespomenúť tabak virgínsky a tabak indiánsky, rastliny, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou života obyvateľov amerického kontinentu. V Európe sa tabak pestoval najskôr ako ozdobná rastlina, neskôr sa rozšíril do všetkých svetadielov. Pestuje sa aj v teplých oblastiach nášho štátu.

Bohatstvo amerických lesov

Početnou skupinou rastlín amerického pôvodu sú stromy a kríky. Lesné porasty Severnej Ameriky sú druhovo neporovnateľne bohatšie ako lesy strednej a severnej Európy v rovnakých zemepisných šírkach. Kým u nás rastie asi 80 domácich druhov drevín, na severe amerického kontinentu je to až okolo 800 druhov. Na kvetenu strednej Európy mali nepriaznivý vplyv ľadové doby. Po každom zaradnení z nej niektoré druhy alebo i celé rody vymizli. Ich príbuzní sa zachovali len v Severnej Amerike a vo východnej Ázii. Je to preto, lebo v Severnej Amerike majú pohoria poludníkový smer a vegetácia mohla pred ľadovcami voľne ustúpiť, a potom sa späť na sever vrátiť. Kým v strednej Európe sa mnohé druhy rastlín z juhu na sever nevrátili, lebo nedokázali prekonať prekážky, akými sú Stredozemné more, pohoria Álp, alebo severná časť karpatského oblúka. Aby sa rozšíril sortiment drevín, pestujú sa stovky rokov mnohé severoamerické druhy stromov a kríkov v našich záhradkách a parkoch, napr. smrek pichľavý, jedľa srienitá (kolorádska), borovica ťažká, sekvoja vždyzelená, tuja západná, čremcha neskorá, cédrovec zbiehavý, sekvojovec mamutí, cypruštek nutkanský, niektoré sa vysádzajú aj do lesov, ako duglaska tisolistá, borovica Banksova, borovica hladká, dub červený, orech čierny a javor cukrový. Viaceré sú súčasťou mestskej zelene (sumach pálkový, katalpa bignóniovitá, topoľ kanadský, javorovec jaseňolistý) a živých plotov pozdĺž ciest (beztvarovec krovitý, imelovník biely, pavinič paťlistý). Niektoré sa tak aklimatizovali, že splaneli, napr. brestovec západný je v lužných lesoch juhozápadného Slovenska. Objavenie Ameriky a využívanie jej prírodného bohatstva neznamenalo vždy len prínos, ale prinieslo aj výmenu nežiaducich hostí - burín, plevelov a živočíšnych škodcov, ktorí častokrát dokázali podstatne zmeniť celé odvetvia poľnohospodárstva.