Príťažlivá, úspešná....a Osudová žena

Možno neveríte na minulé životy. Minulosť však nevymažete a utvárala vás. Váš vzťah k okoliu, iným ľuďom, k sebe... Presne to zistí príťažlivá a úspešná Anna u psychiatra, ktorý ju zaskočí istým návrhom. Zostane šokovaná, prekvapená...no musí to urobiť, ak sa chce vzdialiť od okraja priepasti...
Renáta Názlerová prináša novinku Osudová žena. Strhujúci príbeh o láske, vášni a minulých životoch. Román inšpirovaný skutočnými historickými postavami a udalosťami.

Anna Jakubovie je žena v zrelom veku. Je nielen nebezpečne príťažlivá, ale aj nebezpečne úspešná. Kde príde, nezostane kameň na kameni. Mužov využíva, ženy podceňuje, úspech povyšuje na najvyššiu životnú métu. Príde však deň, keď si bude musieť, proti svojej vôli, vypočuť drsné slová psychoterapeuta: „Máte problém a ak ho chcete vyriešiť, potrebujete sa vrátiť do svojich minulých životov.“
Tým dňom sa začína jej najväčšie dobrodružstvo. Pretože každý z regresov jej prinesie nové poznanie o ľuďoch, ktorým ublížila. O ľuďoch, ktorí ublížili jej, o láske, z ktorej si spravila biznis, a o rodine, ktorú zaprela.

Renáta Názlerová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Dlhé roky pôsobila ako redaktorka a šéfredaktorka, v súčasnosti pracuje ako riaditeľka centra sociálnych služieb. Spolupracuje s televíziou JOJ ako scenáristka a herečka (Súdna sieň, Ochrancovia) a moderovala dennú talkshow Supermama.
Viac ako desať rokov pracuje ako mediátorka, venuje sa aj koučingu a firemnému vzdelávaniu. Ako lektorka vedie predovšetkým kurzy zamerané na komunikáciu, medziľudské vzťahy a sebamotiváciu.

Osudová žena je jej siedma kniha. Je autorkou Návodov (Návod na obsluhu lásky, Návod na obsluhu dieťaťa, Návod na obsluhu šéfa), kriminálky Vražda Eleny P. a  románu Tučibomba. Úspešný bol aj jej román Tisíc a jedna noc s Arabom.

Začítajte sa do novinky Osudová žena:
Povedal jej: „Ste vynikajúca, najlepšia. Ale načo mi je dobrý pracovník, ktorý nedokáže vytvoriť dobrý tím? Opäť prišlo na vás niekoľko sťažností, Anna, a ja už strácam trpezlivosť. Dostali ste voľnú ruku na všetko, aj na výber svojich ľudí.“
„Sťažoval sa môj slovenský tím?“ chcela vedieť.
„Áno, aj odtiaľ prišli sťažnosti, že ich ponižujete a deptáte úlohami v termínoch, ktoré nevedia stíhať. Aby sme si rozumeli, je mi jedno, ako dosahujete výsledky, naozaj mi je to jedno, ale nechcem počuť ponosy. Škandály si nemôžeme dovoliť.“
Anna vedela, že jej šéf si potrpí na status priateľa kráľovskej rodiny a váženého člena najvyššej britskej spoločnosti. Vlastne mu bola vďačná za príležitosť, ktorú dostala v čase, keď pre ňu Slovensko už začínalo byť malé. Práve on ju osobne prijal, keď poslala svoj životopis v nádeji, že sa bude vedieť uchytiť aj niekde inde ako doma.
„Aj u nás máme slobodu, ľudia môžu prejaviť svoj názor aj ho verejne šíriť,“ pokúsila sa o interpretáciu svojho názoru, ktorý mal v skutočnosti znamenať asi toľko, že jej je srdečne jedno, kto si čo myslí, dokonca aj to, kde a pred kým si to myslí.
„Drahá,“ obrátil sa na  ňu Farow-Smith, „niet na  svete takých peňazí, ktoré by mohli nahradiť stratu môjho dobrého mena. A moje dobré meno závisí aj od tých najposlednejších v našom konglomeráte. Verím, že som sa vyjadril jasne.“
Potom ju anglicky vrúcne pobozkal na obe líca a odišiel z rokovačky. Anna vedela, že je to zdvihnutý prst. A preto teraz cítila roztrpčenosť. Nastúpila do limuzíny, do mobilu vyťukala správu: Večer ťa teda čakám.