Príbehy zvierat. Fascinujúce rozprávanie i fotografie

 „Fauna Slovenska je naozaj mimoriadne pestrá a odhaduje sa na niekoľko desiatok tisíc druhov živočíchov, ktoré žijú v lesoch, pri vodných tokoch či jazerách. Cieľom knihy o zvieratách však nie je podrobne charakterizovať jednotlivé druhy, ale priniesť príbeh tých najznámejších zvierat Slovenska pomocou autorových zážitkov pri stretnutiach s nimi,“ tvrdí vydavateľ a cestovateľ Daniel Kollár na margo novinky Príbehy zvierat.

Je to putovanie po slovenskej prírodnej krajine so zameraním na život vybraných druhov zvierat. Autor knihy Ivan Kňaze pozoroval ich život a v knihe približuje typické prvky ich správania. Najväčší priestor v ňom venuje „milostným hrám“ zvierat a istej „romantike“ v ich správaní.

Autor Ivan Kňaze sa v knihe zameral na typické prejavy života vybraných druhov a približuje isté prvky ich správania. Videl, počul a vnímal, že zvieratá tiež vidia, počúvajú a vnímajú jeho správanie a napokon, možno ešte lepšie, pretože vyššie druhy zvierat majú oveľa dokonalejšie vyvinutý čuch ako človek. Pri stretnutí so zverou mal dojem, že ten živočích má viac rozumu ako on, lebo ho takmer vždy okabátil.

Postupne, ako roky ubiehali, Ivan Kňaze býval viac a viac dní a týždňov v slovenských lesoch, horách, na lúkach a poliach. Spával v poľovníckych chatách, na posedoch, v aute, alebo len tak, pod stromom, aby bol v kontakte s pozorovaným živočíchom deň aj noc. Jeho zámerom bolo najmä porovnávať myslenie človeka s myslením zvierat. Vedel to už od začiatku svojich štúdií, že musí živočícha sledovať a čo najpodrobnejšie ho poznať.

Za najdôležitejšie považuje, aby pochopil, ako vlastne zviera vníma predmety svojho okolia. K tomu dodáva, „že ak toto docielim, s najväčšou pravdepodobnosťou už viem, čo si zviera, čo je predo mnou, môže myslieť. Samozrejme, že sa môžem len domnievať, čo si zviera myslí. Zmýšľanie živočícha musím uhádnuť z jeho správania a emócií.“

Z autorových poznámok a fotografií tak nakoniec vznikla veľká knižka Príbehy zvierat. Najväčší priestor v nej však Ivan Kňaze nevenuje faktografii či ich suchopárnej charakteristike, ale  hrám zvierat a ich správaniu, z ktorého v niektorých prípadoch si môže zobrať ponaučenie aj človek.

Ako dodáva na záver: „Ak som čitateľovi dokázal odovzdať nové poznatky zo správania zvierat, dokázal som to len vďaka dobrodružnému a tuláckemu spôsobu života, ale aj vďaka manželke, trom deťom a teraz už aj šiestim vnúčatám, že mi moje potulky tolerovali a že mi predovšetkým prinášajú radosť do života.“