Príbeh o banáne

Popri tradičných jablkách sú banány hádam najobľúbenejším ovocím v priemyselnej Európe. Aspoň v anketách o obľúbenosti obsadzujú prvé-druhé miesta. Keby sme však prišli na Srí Lanku, určite by nás tu presviedčali, že nie jablko, ale isto banán bol tým ovocím, ktoré podala v raji Eva Adamovi. Veru, nebolo by to celkom nemožné. Veď banány patria k najstarším kultivovaným plodinám zmienku o nich nachádzame už v budhistickej knihe Pali zo 6. storočia pred naším letopočtom i v národných eposoch starej Indie Mahabharáta a Rámajána.

To je aj dôvod, prečo sa práve juhovýchodná Ázia pokladá za krajinu ich pôvodu. Traduje sa, že ich skvelú chuť okúsil už pred viac ako dvetisíc rokmi aj Alexander Veľký, práve počas známej výpravy do Indie. V roku 200 sa o ich rozšírení po Číne zmieňuje tunajší historik Yang Fu. V roku 650 ich islamskí bojovníci priniesli so sebou do Palestíny a Egypta. Čoskoro sa ich kultivované pestovanie rozšírilo po celom čiernom kontinente, od východu na západ. Zlom nastal, keď túto tropickú plodinu objavili Portugalci. Preniesli ju na Kanárske ostrovy, kde v roku 1402 zakladajú prvé plantáže. Nové ovocie pomenovali "banan". Tento názov prevzali z arabčiny, kde dané slovo označuje "prst".

O veľký rozmach kultivovaného pestovania banánov sa výrazne zaslúžili portugalskí misionári. V Latinskej Amerike to bol menovite panamský biskup Tomas de Berlanga. Najďalej však s nimi zacestoval františkánsky mních, objaviteľ súostrovia Galapágy, ktorý banánovníkové sadenice priniesol v roku 1516 do Santo Domingo. Zakrátko sa ich kultivované pestovanie rozšírilo na karibské ostrovy i do vnútrozemia. Približne za štyri storočia tu na mnohých miestach banány natoľko zľudoveli, že sa stali základom výživy domáceho obyvateľstva. Do roku 1866 boli v západnej Európe a severnej Amerike banány prakticky neznáme. Len niektorí cestovatelia sem prinášali správy o sladkých žltých plodoch. Ešte neboli vytvorené vhodné technické podmienky na rozšírenie obchodu s ovocím, ktoré tak rýchlo prezrievalo. Prvýkrát sa mohli obyvatelia Spojených štátov ozaj vo veľkom tešiť z banánov až v roku 1876. Vo Philadelphii sa pri príležitosti stého výročia vyhlásenia nezávislosti konala výstava, na ktorej sa prekvapeným návštevníkom predávali v špecialnom "alobalovom" papieri uschované banány. Kus stál 10 centov, čo bola vtedy hodnota, za ktorú sa dalo kúpiť pol druha litra mlieka.

Koniec 19. storočia bol svedkom "povýšenia"banánu na svetový obchodný tovar. Napredoval rozvoj priemyselnej produkcie, zvyšovala sa kúpyschopnosť obyvateľstva i možnosti prepravných systémov. Hustými pralesmi si kliesnila cestu železnica a v roku 1903 bola na vodu spustená prvá špeciálna chladiarenská loď "Venuss" (Venuša), ktorá uviedla novú éru v zaoceánskej nákladnej doprave. Banány sa stali po celý rok všade dostupným ovocím. V tropických a subtropických oblastiach sveta sa každoročne dopestuje okolo 40 milionov ton banánov. Prevažnú časť produkcie však spotrebuje najrôznejším spôsobom domáce obyvateľstvo, obdobne asi ako my zemiaky. V mnohých krajinách tvoria banány hlavnú zložku dennej stravy. Preto nečudo, že ročne sa ako jedlé ovocie vyvezie do zahraničia len asi 8,3 milióna ton z úrody. Krajiny ako Brazília, India alebo Thajsko si svoju produkciu ponechávajú, naopak najväčšími exportérmi sú Ekvádor, Costa Rica, Kolumbia, Honduras, Filipíny, Panama a Guatemala. Latinská Amerika pokrýva vôbec tri štvrtiny svetového exportu.

Pestovanie banánov nie je jednoduché. Rozmnožujú sa vegetatívnym spôsobom, odnožami z pakoreňa. Práve nepraktické prenášanie týchto odnoží sťažovalo za dávnych čias zakladanie nových plantáží, najmä za morom. Keď už banánovník vyrastie a má plody, často ho zasa treba podopierať. Jeho strapce, z ktorých každý obsahuje asi po 200 banánoch v trsoch, mávajú hmotnosť 35 až 50 kg. Zber strapcov vykonávajú vždy aspoň dvaja robotníci. Kým jeden nadľahčuje, druhý osekáva. Banány sa potom opatrne kladú na akúsi lanovku, ktorá ich bezpečne presunie do triediacej linky. Studený kúpeľ zneutralizuje prírodný kaučuk v šupe, aby sa ním zákazník neušpinil a aby sa spomalilo zrenie dužiny. Nasleduje dezinfekcia, balenie a expedícia. Plody rýchlo prezrievajú. Zbierajú sa ešte zelené, aby sa na náš stôl dostali akurát pekne žlté. Existuje mnoho druhov banánovníka, no len asi dvadsať z nich sa kultivuje na jedlé ovocie. My sa najčastejšie stretávame s odrodou "Cavendish", ktorú požívame ako chutné dužinaté ovocie. Vo svete však poznajú aj rôzne druhy tzv."Cooking" banánov, ktoré sa i varia, pečú, sušia, alebo sa z nich dokonca robí pivo, či banány jablkové, červené, malé, textilné, z ktorých sa vyrába tzv. "Manilské" konope atď..

Banány obsahujú veľké množstvo vody  karbohydráty, sušinu, proteíny, vitamíny (B, C, E, karotén ...), tuky, veľa minerálov (draslík, horčík, vápnik, železo, zinok, fosfor, selén). Energeticky sa jeden kilogram banánov rovná asi desiatim slepačím vajciam, jednému litru kravského mlieka alebo jednému kilogramu rybieho mäsa. Pre svoje zloženie dokáže banán na dlhý čas zahnať hlad aj smäd, priaznivo vplýva na zdravie a kondíciu, účinne odbúrava cholesterol. Podľa štúdie vedcov z Univerzity v San Diegu v Kalifornii šesť stredne veľkých banánov denne zníži riziko infarktu až o štyridsať percent. Nuž,čo dodať? Vari len : "Dobrú chuť!"

Pripravil PETER FILLO