Príbeh mladej bulimičky 2.časť

Začali letné prázdniny. Šarlota mala pred sebou dva mesiace. Plánovala pomáhať mame, stretávať sa s kamarátkami a chudnúť. Rozhodla sa, že pôjde na to s rozumom.

Každé ráno vstávala o ôsmej. Spolu so sestrou sa striedali pri varení a domácich prácach. Vo svojom veku vedela chutne variť. Obe, Šarlota i sestra ľúbili svoju mamu a preto sa jej snažili čo najviac pomáhať. Chceli, aby mala radosť, ktorá by prekonala maniere náladového manžela. Mama sa každý prázdninový deň vracala z práce do uprataného domu a sadala si k chutnému obedu. Okrem toho pomáhali pri čistení ovocia a zeleniny, ktoré mama sterilizovala alebo zamrazila.

Popoludňajšie hodiny venovala Šarlota stretávaniu sa s kamarátkami. Každý večer merali niekoľko kilometrov na bicykli. Spolu s kamarátkou sa snažili o schudnutie. K bicyklu pridávali beh a dlhé prechádzky. Prázdniny plynuli a Šarlota schudla len niekoľko kilogramov. Nebola spokojná. Trápilo ju to. Neuvedomovala si, že za nestratené kilogramy môže nesprávne stravovanie. Niekoľko dní vydržala jesť naozaj striedmo, no potom všetko dojedla. Negatívny efekt väčšieho množstva potravín riešila preháňadlami a športom. Fyzicky sa doslova ničila. Všetko však považovala za úplne normálne. Všetko bolo v absolútnom poriadku.

Zvrat v chudnutí nastal asi tri týždne pred koncom prázdnin. Šarlota stretla spolužiačku, ktorá bola vychudnutá. Vyzerala ako kosť a koža. „Nemôžem byť horšia,“ povedala Šarlota. Zaumienila si, že bude najštíhlejšia a najkrajšia druháčka. Nedovolí, aby spolužiačka bola lepšia ako ona.

Ráno čo ráno vstávala so stiahnutým žalúdkom. Raňajky pozostávali z menu, ktoré sa skladalo z dvoch jabĺk. Celé dopoludnie čakala na obed, bola taká hladná. Vydržala. Bola posadnutá štíhlosťou. O dvanástej si na malý tanierik naložila obed. Dávku ako pre mravčeka. Spokojnejšia sa vybrala plniť ďalšie denné povinnosti. Na večeru opäť dve jablká. Samozrejme, hýbala sa toľko, koľko zvládla. Pomáhala na záhradke, behala, bicyklovala. Dva týždne držala prísny redukčný režim. Výsledok bol skvelý. Schudla päť kíl. Netrápilo ju, že je unavená. Nepočúvala, keď jej okolie naznačovalo, že vyzerá ako vešiak. Pri svojich 185-tich centimetroch vážila naozaj málo.

Druhý ročník začala so spokojnosťou. Nohavice na nej viseli. Lícne kosti nápadne vytŕčali. Čo však bolo najhoršie, cítila únavu. Vysnívaná spokojnosť a šťastie sa nedostavili. Pociťovala určité zadosťučinenie, ale šťastie to nebolo. V nerozumnom chudnutí pokračovala ďalej. Po príchode zo školy sa najedla a potom sa už jedlu vyhýbala až do nasledujúceho rána.

Dni plynuli. „Rob so sebou niečo, vyzeráš hnusne. Mala by si pribrať,“ povedala spolužiačka Šarlote. Šarlota jej pripomienku okomentovala tým, že sa cíti dobre a všetko je „ok“. Rodičia si všimli, že niečo nie je v poriadku. Chudla a začala vynechávať nedeľné obedy. Lenže... hladovka bola nad jej sily. Postupne prichádzali dni, keď si vyhladované telo pýtalo jedlo. Ona nevládala odolať. Nálety na chladničku sa stupňovali. Zjedla všetko, čo videla. Druhý deň nasledovala prísna hladovka sprevádzaná obrovskými výčitkami svedomia. Preháňadlá a zvracanie boli prostriedkami, ktoré jej mali pomôcť s udržaním vychudnutej postavy. Najhoršie bolo, že sa znovu cítila ako bezbranné dievčatko spred pár rokov. Jej život sa začal rúcať ako domček z karát. Prejedanie, hladovka, extrémne športovanie oslabovali jej psychiku. Stávala sa smutným a nešťastným človekom.

Pokračovanie Vám prinesieme nabudúce.

MIMI

Foto:http://www.flickr.com/photos/thorinside (Creative Commons License)