Priateľstvo

Kdesi som čítala, že priatelia sú ako hviezdy, aj keď ich nevidíme stoja pri nás. Na pravdivosť týchto slov sa nedá zabudnúť.
Každý potrebuje priateľa, osobu blízku, ktorej sa môže so všetkým zdôveriť. Prvé priateľstva vznikajú už v škôlke, v škole, v zamestnaní. Nezáleží na veku, ani na pohlaví. Priatelia sú najcennejší, dokonca nevyhnutní, keď sme v núdzi, keď hľadáme pomoc, útechu a porozumenie. Priateľstvo je jednoducho puto založené na dôvere, úprimnosti a tolerancii. Je úžasné a cenné, ak priateľstvo pretrvá roky, ba i celý život.
Často počujeme ľudí lamentovať, že sa cítia sklamaní zo vzťahov. Vtedy by sme sa ich mali opýtať, či hovoria o priateľstve alebo o kamarátstve. Je rozdiel, či ide o osobu, s ktorou trávime voľný čas, chodíme na turistiku, na plaváreň...

Priateľ je čosi viac, je blízky našej duši, nášmu srdcu. Pred priateľmi sa nemusíme pretvarovať, nič skrývať, môžeme priznať svoje chyby, jednoducho môžeme v ich prítomnosti voľne dýchať. Dá sa povedať, že priatelia sú s nami „naladení na rovnakej vlnovej frekvencii,“ alebo že „máme s nimi rovnakú krvnú skupinu.“ Jednoducho to cítime. Neklamný pocit, ktorý nás sprevádza v ich prítomnosti  je zárukou toho, že sa na nich môžeme kedykoľvek spoľahnúť.

Priateľstvo sa najlepšie preverí v krízových situáciách. Vtedy ľudia nedokážu korigovať svoje správanie, maska buď padne, alebo priateľstvo zušľachtí, zocelí.

A ešte čosi. Priateľ je ako dobré zdravie, nedokážeme ho doceniť, kým ho nestratíme. Preto by sme mali vedieť priateľstvo prijímať i dávať. Cítime sa sklamali? Potom to nebolo priateľstvo. Napriek tomu, nemali by sme hľadať chyby v iných, mali by sme sa zamyslieť nad sebou. Poučiť sa a pestovať také vzťahy, ktoré budú zárukou priateľstva. Otvorme svoju náruč dobrým a úprimným priateľom.

Autor: Anina