Priamo do komory

Sú prípady, pri ktorých sa kriminalisti trápia s hľadaním páchateľa. Keď ho nájdu, otázka motívu je už druhotná. Celkom iné je, keď vyšetrovateľ má už na počiatku páchateľa trestného činu a musí sa trápiť s tým, prečo to vlastne dotyčný alebo dotyčná urobili, čo ich k tomu viedlo a najmä do najmenšieho detailu zisťovať, ako trestný čin prebiehal. V mnohých iných štátoch je toto výsostná oblasť sudcu, resp. senátu. Úlohou polície je páchateľa nájsť. Súd, resp. porota potom skúma, čo sa vlastne stalo a zvažuje, ako previnilca potrestať.

V prípade našej dnešnej "kuchynskej zakáľačky" tomu bolo po našom, teda hlavná dôkazná ťarcha spočívala na vyšetrovateľovi. Celému príbehu chýbalo dramatično, pretože páchateľ, resp. páchateľka bola známa už na počiatku. Vyšetrovateľ Mrázik vypil dosýta kalich horkosti, spočívajúci v obnažovaní najhorších ľudských pudov a vášní, deformovaných medziľudských vzťahov i slabostí.
Bol raz jeden muž, ktorý mal povolanie síce na pohľad romantické, ale odvádzajúce ho nadlho a ďaleko od rodinného krbu a dvoch malých detí. Krásny, vysoký chlap, do ktorého sa svojho času Eva, stredoškolská administratívna sila, bezhlavo zamilovala. Lenže nastali dlhé mesiace odlúčenia, kedy ostávala sama najprv s jedným, potom s dvoma deťmi. Popíjala zo samoty, stala sa hašterivou a nedostatok manželského sexu nahrádzala návštevami príležitostných známych alebo kamarátov, ktorý chápali sex len ako potrebný servis bez dlhodobejších záväzkov. Kruh sa uzatvoril, keďsa náš na pracovisku uznávaný svetobežník Róbert Fliegl vrátil z času na čas domov a zistil, že sa mu kamaráti škeria a hovoria čosi o paroháčoch. Situáciu doma nemohol zvládnuť. Prišli hádky, opité výstupy, facky, nočný krik v tichom paneláku. Vypil si aj on. Nezriedka. Zodvakrát sa stalo, že po takejto výmene názorov išla Eva Flieglová na políciu i k lekárovi, podala na muža trestné oznámenie - ublíženie na zdraví.

Po troch mesiacoch na cestách sa konečne vrátil Fliegl domov niekedy v auguste. Opäť doma nenašiel, čo čakal. Všetci už vedeli, že mu žena zahýba. Hádali sa deň čo deň, zožieral sa. A pil. I v ten osudný deň podvečer skončil v krčme s partiou kamarátov. Po záverečnej troch z nich stiahol domov, že si ešte dajú. Doma našiel podpitú ženu s chlapom, o ktorom mu tiež hovorili, že spáva s jeho ženou. Deti boli u starých rodičov. Spočiatku nedal Fliegl na sebe nič znať, sedeli, popíjali. Pod vplyvom alkoholu sa však postupne stal agresívnejším a pomaly sa v kuchyni panelákového bytu na bratislavskom sídlisku rozvíjala klasická manželská hádka o nevere, peniazoch a alkohole. V tom čase boli v byte okrem manželov traja Róbertovi kamaráti a ten amant. Prestávalo ho to baviť, povedal, že si to majú vybaviť medzi sebou a nie pred návštevami. Jeden z Róbertových kamarátov medzičasom už bezvládne zaspal na kuchynskom stole. Hádali sa ešte asi desať minút. Krik sa stupňoval, amant znechutene odišiel a nahnevaná Eva odkráčala do spálne. Tak ako bola, natiahla sa na manželskú posteľ. Róbert sa chvíľu nervózne prechádzal po kuchyni, čosi šomral o tej k... a potom išiel za ňou do spálne. Podpitý Laco Kraus a Tomáš Petrus, Flieglovi "bdejúci" kolegovia ostali v kuchyni sami bez domácich. Tretí do partie ďalej bezvládne spal. Tí dvaja neskôr vypovedali, že to nemohlo trvať ani päť minút. Dnes to presne nikto nezistí. Ozvalo sa niekoľko výkrikov, akýsi buchot a potom vošla do kuchyne Eva s krvavými rukami. Celá sa triasla: "Tak som ho od... , pomôžte!" povedala.
Vbehli do spálne. Vedľa postele na koberci ležal horeznak bezvládny Róbert. Bol celý zakrvavený, nehýbal sa a nič nehovoril. Oči mal vyvrátené. Neďaleko ležala krvavá poľovnícka dýka.
"Ty si ho zabila!" vykríkol Kraus a vrhol sa k Róbertovi.

Zistil, že veľa nepomôže, bežal k telefónu. Veľmi rýchlo prišla sanitka a súbežne aj policajti. Opitý Petrus sa síce ešte pokúšal Róberta oživiť. Videli, že je skoro na mol, poslali ho preč. Róbertovi nebolo pomoci. Bol mŕtvy. Ani s Flieglovou nebolo veľa rečí. Bola v šoku a nafúkala skoro dva a pol promile. Privolaný vyšetrovateľ Mrázik rozmýšľal, čo s ňou. Napokon žene po najnutnejších úkonoch overenia totožnosti dali dva matrace na podlahu v kuchyni, aby sa pod dozorom prespala. V izbe sa medzitým zišli kriminalistickí technici i obhliadajúci lekár. Róbertove telo putovalo na súdnu pitvu. Nadránom Flieglovú odviedli do cely a Mrázik sa išiel domov prespať. Čo mohol vidieť, videl. Vec  bola jasná aspoň v danej chvíli.
Pri najbližšom stretnutí bola Eva Flieglová triezva ako rybička a už na prvý pohľad ju Mrázik otypoval ako hašterivú neznášanlivú ženu. Jeho kolega rád vravel, že "mať takú ženskú do partie, dávno ju mám odsedenú". Tu sa stal opak. Fliegl sa chladil na pitevni a ani nie päťdesiatkilogramová bosorka sedela oproti nemu a nervózne fajčila. Samozrejme, na advokáta počkajú, má to zo zákona. Nuž čakali. Mrázik ju medzitým znervózňoval rôznymi otázkami, na ktoré neodpovedala. Iné ani nečakal. Potom sa radila s advokátom. Nech. On má čas. Nenápadne zíval a varil si už asi štvrtú kávu.

Ak to skrátime, Mrázik z nej dostal približne toto - ležala na posteli, poškodený, teda Robo prišiel za ňou, sadol si na ňu obkročmo a začal ju mlátiť. Jej sa akosi dostala do rúk dýka, a tak ho v sebaobrane bodla. Nevie, asi dvakrát. Inak by sa neubránila. Potom spadol na zem a už ju nebil. Ona hneď išla do kuchyne volať pomoc, keď videla, čo urobila. Takže sa priznáva - v afekte, v pude sebazáchovy ho pichla, dýku tam mala položenú vždy, pretože sa v noci sama bojí. Dlhé noci, celé mesiace býva sama, len s deťmi, keď je, vlastne keď býval preč...
Mrázik chápavo prikyvoval a spisoval, čo rozprávala. Mohlo to tak byť. Fliegl mal bezmála dva metre, "vymakaný" chlap. A ona aj s nohavičkami ani nie päťdesiat kilogramov. Iných priamych svedkov nebolo. Čo Mrázikovi nepasovalo, to bol úžasný chlad, ktorý sálal z jej reči. Bez štipky ľútosti či pohnutia. Dokonale sa ovládala aj po tej opici a po tom všetkom, čo sa stalo. Keby nevedel nič okolo, bol by presvedčený, že Flieglová je absolútne frigidná. Ale nebola, to vedel skoro každý...
Vypočul, čo sa vypočuť dalo. Tí opilci mu veľa nepomohli, iba ak tým, že sa im vari na tretíkrát podarilo zrekonštruovať, čo povedala ihneď po čine. Každý hovoril o inom.
A ešte povedala: "No čo, tak je konečne po ňom!"

Najzaujímavejšia bola predbežná správa o výsledku súdnej pitvy. Chladné konštatácie súdneho lekára Mrázikovi veľa povedali. Najmä z nich bolo zrejmé, že Flieglove zranenia nemohli vzniknúť tak, ako to popisovala ona. Presnejšie, nie všetky, pretože lekár napočítal dovedna desať bodných rán, z ktorých osem smerovalo do hrude a brucha. Jedna z nich presne zasiahla komoru srdca. Ale aj ostatné boli veľmi vážne. Tá jedna bola smrteľná bez ohľadu na rýchlosť lekárskej pomoci. Dve rany na rukách svedčili o tom, že sa Fliegl bránil, nie však dlho. A vpichy 14-centimetrovou čepeľou boli také razantné, že ich slabá žena musela zasadiť v inej polohe, nie vtedy, keď na nej obkročmo sedel taký valibuk. Mrázikovi to bolo jasné, ale teraz to už vedel aj dokázať. Bolo to inak -po prvých ranách sa  Flieglovej podarilo zhodiť chlapa dole, vedľa postele. Tu sa na neho vrhla a zasadzovala mu ďalšie zúrivé rany priamo do oblastí, kde museli spôsobiť život ohrozujúce zranenia. Aj krvi bolo preto na zemi oveľa viac, ako na posteli...

Flieglová túto verziu popierala, ale veľmi jej to nepomohlo. Popis skutku tak, ako sa stal, Flieglovej výrazne priťažil, pretože jej súd neuznal skratkovité konanie, tobôž už nie nutnú obranu. Bola to vražda! Aj keď sudca pripustil možnosť útoku, ktorý Fliegl viedol na tvár svojej manželky, pomocou dýky útok odvrátila, zhodila ho na zem a tam ho doslova programovo "dorazila". Malé zranenia na tvári, ktorými argumentovala, boli podľa lekára v čase vraždy staré štyri až päť dní, takže...
Za klasickú vraždu "dáva" náš trestný zákon desať až pätnásť rokov odňatia slobody. Eva Flieglová dostala jedenásť. Možno mala zlého právnika. I to je možné. Ale všetko zlé je na niečo dobré.
 

ONDREJ ŠIMÚNY