Presnosť – úcta k času iných

Nie nadarmo sa vraví, že presnosť je výsadou kráľov. Málokto vie byť totiž v tomto kontexte kráľom. Byť presný a dochvíľny znamená vážiť si nielen svoj čas, ale aj čas druhých.

Nedochvíľnosťou je možné spôsobiť si nejeden problém nielen v súkromnom, ale i v pracovnom živote. Nedochvíľny človek vrhá na seba tieň nespoľahlivosti, a to nie je spoločensky obľúbená vlastnosť. Je dôležité naučiť sa, kedy chodiť niekam skôr, kedy je potrebná presnosť a kedy je tolerovateľných pár minút meškania.

Do divadiel, kín, galérií a na výstavy sa chodí pár minút pred začiatkom, aby sme si stihli zložiť veci, prípadne sa zorientovať v prostredí.

Na pracovné pohovory a stretnutia sa chodí presne. Ak meškáte, zbytočne upozorňujete svojho budúceho zamestnávateľa, prípadne obchodného partnera na to, že o jednej vašej slabosti sa môže presvedčiť aj sám. Ak prídete skôr napríklad o 15 minút, považuje sa to za neslušné, pretože si vynucujete pozornosť v čase, ktorý vám ešte nebol určený. Rovnako to platí aj pre návštevy. Žiadna slušná návšteva nepríde skôr, ako bolo dohodnuté. Hostitelia možno ešte pripravujú pohostenie alebo si potrebujú niečo zariadiť, preto by ste ich zbytočne mohli uviesť do rozpakov.

Pri súkromných schôdzkach sa toleruje, ak dáma mešká pár minút. Ak však ide o stretnutie vonku, platí aj pre dámu povinnosť prísť presne. Muž by mal preto prísť o pár minút skôr, aby žena nečakala na neho, ale on na ňu.

Ivana Rodáková