Prelomové výsledky liečby chronickej leukémie. Ukončenie liečby sa pre niektorých pacientov stáva skutočnosťou.

Pozitívne výsledky viacerých medzinárodných štúdií prinášajú novú nádej pre pacientov s chronickou myelocytovou leukémiou (CML). Výsledky niekoľkoročnej úspešnej liečby inovatívnymi liekmi umožňujú u viacerých pacientov ukončenie liečby a nový život bez liekov. Aj keď ukončenie terapie zatiaľ nie je možné u všetkých pacientov s diagnózou CML, pozitívne výsledky štúdií predstavujú zásadný prelom v liečbe onkologických ochorení.

V súčasnosti sa viaceré vedecké skupiny v klinických štúdiách zaoberajú možnosťou vysadiť liečbu u určitej skupiny pacientov s chronickou myelocytovou leukémiou (CML). Doposiaľ najväčšia medzinárodná štúdia European Stop TKI Study preukázala prelomové výsledky, ktoré prinášajú pre CML pacientov nádej na normálny a plnohodnotný život bez liekov. Podľa štúdie je možné istej skupine pacientov, spĺňajúcim presne dané medicínske kritériá, vysadiť liečbu.

„Je to fascinujúce, vzhľadom na fakt, že 20 rokov dozadu len necelá tretina pacientov s CML prežívala viac ako 5 rokov. Až s nástupom inovatívnych liekov s molekulárne cielenou terapiou sme dokázali zvládnuť toto onkologické ochorenie natoľko, že pacienti dnes žijú normálny život bez obmedzení. A teraz sa blížime k ďalšiemu kroku, ktorým je možnosť ukončenia liečby,“ hovorí MUDr. Katarína Slezáková, PhD., z Kliniky hematológie a transfuziológie LF UK, SZU a UNB, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v Bratislave.

Do uvedenej štúdie European Stop TKI bolo zaradených 755 pacientov z 11 európskych krajín, ktorým bola, na základe odporúčania lekárov a pod ich prísnym dohľadom, ukončená liečba CML. Pri takmer polovici z nich (378) sa neobjavili žiadne príznaky ochorenia ani po vyše roku a pol od skončenia medikamentóznej terapie. Vedci sa preto začali zaoberať aj otázkou, či má pre zdarne liečených pacientov význam v terapii pokračovať.

„Keď mi presne pred 11 rokmi diagnostikovali CML, boli to najťažšie chvíle v mojom živote.  Zrazu som nevedel, či uvidím vyrastať svojho prvého syna, či to prežijem. V tom čase nová liečba mi však umožnila viesť takmer plnohodnotný život, pracovať, viesť pacientsku organizáciu a  starať sa o  tri krásne deti. Mám šťastie, o ktorom sa pacientom pred 20 rokmi ani nesnívalo. A dnes tu máme úžasný posun pre skupinu pacientov, ktorí si môžu hovoriť, že žijú život bez liekov. Liečba CML je jasným dôkazom toho, že do inovatívnych liekov sa oplatí investovať, lebo môžu priniesť aj takéto krásne výsledky,“ hovorí Maroš Havran, pacient a zakladajúci člen občianskeho združenia CML life.

„Samozrejme, nie každý pacient spĺňa podmienky na prerušenie liečby CML. Medzi rozhodujúce kritériá na vysadenie liečby patria v prvom rade  doterajšie optimálne výsledky liečby pacienta a dosiahnutá tzv. hlboká molekulová remisia, ale aj isté vstupné charakteristiky choroby (napr. chronická fáza v čase diagnózy, nízke riziko) a v neposlednom rade aj prianie pacienta,“ vysvetľuje MUDr. Zuzana Sninská, PhD., z Kliniky hematológie a transfuziológie LF UK, SZU a UNB, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda. Prax na Slovensku ukazuje, že aj u nás budú  pacienti s CML spĺňajúci kritériá na ukončenie liečby.  

S návrhom ošetrujúceho lekára na ukončenie liečby musí, samozrejme, súhlasiť aj pacient, ktorému lekár túto možnosť ponúkne. „S pacientami  budeme na túto tému aktívne diskutovať, aby im boli zrejmé všetky aspekty spojené s prerušením liečby CML inhibítormi tyrozínkinázy. Ako ukázali predbežné výsledky z už spomínanej štúdie, časti pacientov sa CML vrátila, väčšinou len na molekulovej úrovni, čo vieme zistiť laboratórne špeciálnym molekulovo-genetickým vyšetrením. Treba však dodať, že potom, čo týmto pacientom boli späť nasadené TKI, ich stav sa opäť upravil do „normálu“, hovorí MUDr. Zuzana Sninská, PhD.

Skupina pacientov teda musí urobiť zásadné rozhodnutie, pri ktorom by im mali lekári výrazne asistovať. „Predstava života bez liekov je určite pre časť pacientov veľmi lákavá. Zároveň si myslím, že toto rozhodnutie nebude jednoduché predovšetkým pre pacientov, ktorí sa dlhodobo cítia dobre, žijú plnohodnotný súkromný a pracovný život. A z tohto dôvodu si myslím, že je správne, aby posledné slovo pri rozhodovaní mal skutočne pacient,“ dodáva na záver predseda OZ CML life Maroš Havran.

xxxx
Pacientska organizácia CML life vznikla v roku 2010 s cieľom ochrany práv a presadzovania záujmov pacientov s diagnostikovanou chronickou myelocytovou leukémiou (CML) voči zdravotným poisťovniam, orgánom štátnej správy (ministerstvá a ich odborné organizácie) a ďalším subjektom podieľajúcich sa na vytváraní zdravotného rámca pre život a liečbu pacientov s CML. Cieľom združenia je tiež aktívne vplývať na tvorcov legislatívy a právnych predpisov tak, aby sa zlepšila dostupnosť liečby pre pacientov s CML.

Hlavným poslaním CML Life je hájiť záujmy a potreby občanov s CML na úseku zdravotnom, sociálnom, spoločenskom a pracovnom predovšetkým tým, že:

• sprostredkováva prísun informácií o aktuálnych problémoch pacientov s CML
• v spolupráci s odborníkmi zaisťuje zdravotnícku osvetu
• spolupracuje s organizáciami podobného zamerania v rámci Slovenskej republiky, a aj v zahraničí a podľa potreby sa zapája do ich štruktúr
• spolupracuje so štátnymi a samosprávnymi orgánmi, inštitúciami a inými organizáciami v Slovenskej republike a v zahraničí
• vyvíja ďalšiu  činnosť v záujme členov

O VÝSKYTE LEUKÉMIE
Leukémia tvorí relatívne malé percento z nádorových ochorení. Medzi najčastejšie onkologické ochorenia patria nádory hrubého čreva, pľúc a u žien prsníka. Leukémia tvorí približne 2,2 % z celkového výskytu onkologických ochorení, pričom na Slovensku ročne ochorie približne 450 ľudí na rôzne typy leukémie.

O CML
Chronická myelocytová leukémia (CML) je zhubné ochorenie spôsobujúce abnormálne rozmnoženie bielych krviniek, ktoré ale nie sú schopné adekvátne plniť svoju funkciu. V kostnej dreni dôjde k zmene genetického materiálu kmeňovej bunky, čo spôsobí vznik abnormálneho chromozómu, tzv. Philadelphia (Ph) chromozómu. Cieľ liečby je zastaviť množenie a znížiť celkový počet rakovinových buniek na najnižšiu možnú úroveň v čo najkratšom čase.

EPIDEMIOLÓGIA
CML sa štatistiky častejšie vyskytuje u mužov než u žien, však klinický priebeh je u oboch pohlaví podobný. Deti na tento typ leukémie ochorejú len výnimočne. Pacientom ochorenie zvyčajne diagnostikujú vo veku okolo 55 až 60 rokov. CML tvorí približne 15 % všetkých prípadov leukémie u dospelých, celosvetovo postihuje 1,5 milióna ľudí. Na Slovensku tvorí CML jednu pätinu zo všetkých leukémií. Celkovo u nás trpí na toto ochorenie približne 600 pacientov. Ročne u nás pribudne asi 60 nových prípadov, v susedných Čechách 150.

PRÍZNAKY OCHORENIA
Únava, ktorá neodznie. Dôvodom je nízky počet červených krviniek v krvi.
Pocit plnosti. Aj po zjedení malého množstva, sa človek cíti plný. Dôvodom je zväčšená slezina.
Bolesť brucha alebo pocit plného brucha.
Strata hmotnosti.
Horúčka.
Bolesť pod rebrami na ľavej strane spôsobená zväčšenou slezinou.
Bolesť kostí.

ŠTÁDIÁ LIEČBY
Pre lepšie pochopenie postupu liečby si môžeme predstaviť, že čierne bodky predstavujú počet leukemických buniek v krvi pacienta.
Pri diagnóze – hladina proteínu BCR-ABL, ktorý spôsobuje výskyt leukemických buniek, je u každého novo diagnostikovaného pacienta rôzna.
Včasná molekulová odpoveď – Prvá dobrá správa pre pacienta. Hladina proteínu BCR-ABL v tele pacienta klesne na úroveň 10 % alebo nižšie.
Kompletná cytogenetická odpoveď – Na zmeranie hladiny proteínu BCR-ABL už potrebujeme vykonať citlivejší test. Množstvo proteínu totiž kleslo na úroveň  1 % alebo nižšie.
Veľká molekulová odpoveď – Nastavená liečba priniesla vynikajúce výsledky. Hladina proteínu v tele pacienta klesla pod 0,1 %.
Hlboká molekulová odpoveď – Cieľová stanica liečby, ktorú si želá dosiahnuť každý pacient. Hladina proteínu klesne pod 0,0032 %, počet leukemických buniek je takmer nezmerateľný. Táto hranica sa odborne nazýva MR4,5 a výskum dokázal, že takmer u žiadneho pacienta, ktorý dosiahol túto úroveň, nenastalo zhoršenie ochorenia.


ČASOVÁ OS PRELOMOV V LIEČBE CML
1960 – Objavenie Philadelphského chromozómu
1979 – Prvá úspešná liečba CML transplantáciou kostnej drene
Začiatok 80. rokov – Liečba pacientov v chronickej fáze interferónom. Pacientom je ponúkaná transplantácia kostnej drene
1986 – Objavenie proteínu BCR-ABL
1998 – Prelom v liečbe: vedci objavili liek na báze inhibítora tyrozínkinázy (TKI), ktorý blokuje tvorbu BCR-ABL proteínu
2001 – Prvým pacientom je nasadená liečba TKI
2006 –Pacientom je nasadená druhá generácia TKI s lepšími výsledkami a miernejšími vedľajšími účinkami
2010 – Druhá generácia liečby TKI sa stáva liečbou prvej línie
2013 – Začína sa výskum ohľadom ukončenia liečby
2017 – Klinické štúdie identifikovali skupinu pacientov s CML, u ktorých je za určitých podmienok možné ukončiť liečbu