Predskúškový maratón
V období pred skúškami takmer každého študenta istým spôsobom osvieti. Akoby sme si zložili okuliare, cez ktoré sme videli veselé večierky a bláznovstvom poznačené okamihy. Odrazu precitneme a narazíme na, pre niekoho bifľovaním sa naplnenú skutočnosť, tvrdú realitu, ktorú sme si čiastočne pripúšťali celý semester, ale vždy sme ju úspešne vedeli zatlačiť do úzadia. Niekedy sme sa vybrali do vychyteného baru, kde sme sa zúčastnili vysokoškolskej krúžkovice, inokedy, bolo to už bližšie skúškového obdobia, sme predsa museli so spolužiakmi a kamarátmi ochutnať lahodný vianočný punč podávaný na vianočných trhoch. Na učenie a venovanie sa školským aktivitám nám neostal čas. Od zajtra sa začnem učiť. Nebezpečná a nikdy nie pravdou zaváňajúca veta, ktorá už vyšla z úst každého študenta. Budem sa učiť priebežne, hovoria tí mladší, ktorí ešte neokúsili všetky radosti a slasti vysokoškolského života a ktorí, samozrejme, nechcú o nič prísť. Mimo skúškového obdobia sa predsa učiť netreba, hovoria tí starší, ktorí už čo-to okúsili, a preto vedia, že je zbytočné sa snažiť oklamať samého seba. Preto sú si vedomí toho, že drahocenný mimoskúškový čas treba využiť najzmyselnejšie, ako to len ide. Ani jedna z týchto dvoch skupín sa k učeniu skôr ako pred skúškami zaručene nedostane. Iba ak minimálne.
Ale čo v prípade, že sa to už celé spustilo? Do prvých termínov ostáva len niekoľko dní, poprípade týždňov? Vtedy študent začne kalkulovať a snaží sa prísť s tou najlepšou stratégiou, pomocou ktorej nielen že úspešne absolvuje skúšky, ale si užije aj zopár zostávajúcich dní voľna, ktorými sa naštartuje do ďalšieho semestra. Vybraný termín skúšky je ako časovaná bomba, ktorej sa však nevyhnete zbabelým útekom. Jediná možná cesta je nájsť správny kábel, ktorý treba na deaktivovanie časovej rozbušky prestrihnúť. Poctivé učenie sa je jednou z možností, ale to by sme neboli my študenti, ak by sme nehľadali iné cesty. Nech si už naši vyučujúci myslia, čo chcú, podľa mňa aj vynachádzanie rôznych foriem ťahákov je istý prejav kreativity, ktorá je predpokladom úspešného štúdia na vysokej škole. Ale predsa len, nervózne a roztržité listovanie v hrubých, pre nás neznámych knihách a nezrozumiteľných, často necelistvých poznámkach, napäté pochodovanie po izbe, opakovanie nami nepochopených poučiek a povestné parenie sa z hlavy absolvuje z času na čas každý z nás. Zaprisahávame sa, že budúci semester to bude iné.
S úľavou a pocitom človeka, ktorý objavil Ameriku, však napokon vychádzame z dverí poslednej, takisto zvládnutej skúšky. Opäť naskočíme na kolotoč večierkov a nikdy nekončiacej zábavy. Nie žeby sme zabudli na všetky predsavzatia, ktoré sme si dali v stave (takmer) vytrhávania vlasov, to nie. Po namáhavých dňoch však potrebujeme na chvíľu vypnúť, vypustiť paru, ako to zvykneme hovorievať. Skúste nás pochopiť. A že to trvá zase nejako dlho? Že sme si opäť hovorievali: od zajtra sa budem učiť? No a čo! Asi sme popri veselení sa a oddychovaní po náročných skúškach celkom pochopiteľne zabudli na predskúškový maratón. Pevne verím, že po skončení školy si však všetci uvedomíme a skupinovo pripustíme, že škola bola predsa len istým šialeným spôsobom fajn.
Mária Dunajčanová