Pravda ukrytá na dne pohárika

Alkohol patrí medzi najzákernejšie drogy, keďže sa človeka zmocňuje nebadane, krok za krokom. Väzba na pohárik sa vytvára už počas puberty. Podľa štatistík pravidelne denne konzumujú alkohol aj 12- až 14-ročné deti, v kategórii 18- a 19-ročných sú tri percentá dievčat a viac ako desať percent chlapcov závislých od tejto návykovej drogy.

Sú Nemci národom alkoholikov?
Vzhľadom na neúprosné fakty sa väčšina odborníkov prikláňa k odpovedi "áno". S 12 litrami čistého alkoholu na osobu, vrátane malých detí, sa Nemecko zaraďuje na popredné miesto v medzinárodnom "súboji" o prvenstvo v pití. Žiaľ, ani SR či ČR na tom v spotrebe alkoholu nie sú oveľa lepšie. Zdá sa, že spoločnosť sa v posledných rokoch stala benevolentnejšou voči jeho nadmernej konzumácii. Kým na nebezpečenstvo drog lekári nezabúdajú upozorňovať, pravidelne sa im venujú aj masmédiá, na alkohol sa akosi zabúda. Pritom odborníci upozorňujú, že priemerná ročná spotreba sa zvýšila viac ako o jeden liter na osobu. Každý piaty zamestnanec má problémy s alkoholom a aj mnohé výpovede z práce s ním úzko súvisia. Pozitívnym príkladom nejdú ani lekári, pretože aj medzi nimi sú pravidelní konzumenti alkoholu. Keďže ani mnohé ženy si neodopierajú viaceré poháriky denne, neprekvapuje, že každoročne prichádzajú na svet deti s vrodenými vývojovými chybami, ktoré priamo súvisia s alkoholizmom matky (odborníci to nazývajú alkoholickou embryopatiou).

ÚBOHÉ DETI
Ťažko si predstaviť, ako trpia deti, ktorých rodičia prepadnú alkoholu. Nejde len o to, že sa zväčša za svojich alkoholovo závislých rodičov hanbia, zle sa učia, sú utiahnuté, majú málo priateľov. Oveľa horšie je, že mnohé z nich žijú v ustavičnom strachu pred bitkou či v krajnom prípade pred týraním zo strany rodičov, ktorí v alkoholickom opojení strácajú všetky zábrany a pocit zodpovednosti. Pritom navyše hrozí, i keď to nie je pravidlo, že prostredie, kde sa stále nachádzajú plné a prázdne fľaše, sa negatívne odrazí na vzťahu detí k alkoholu, ktorému napokon aj samy podľahnú.
Hádam ani neexistuje zamestnanie, kde by sa aspoň z času na čas nenašla príležitosť otvoriť si fľašu. Dokonca ani niektorí vodiči si nevedia  predstaviť deň bez alkoholu. Potom nečudo, že pri mnohých dopravných nehodách sa ukáže ako "vinník" vysoké promile alkoholu v krvi niektorého z účastníkov kolízie.

V Európe zomiera každý rok na cirhózu pečene niekoľko desiatok tisíc pacientov. Ďalších stotisíc umiera na iné choroby, nepriamo súvisiace s konzumáciou alkoholu. Dve tretiny pacientov v zariadeniach na liečbu drogových závislostí sú alkoholici. Väčšinu účastníkov protialkoholickej liečby tvoria muži vo veku 30- 49 rokov. Viac ako polovica z nich holduje poháriku najmenej desať rokov.

UTAJOVANÁ ZÁVISLOSŤ
Väčšina postihnutých mužov si dokáže priznať závislosť od alkoholu len po siedmich až desiatich rokoch. V prípade žien trvá skĺznutie do alkoholickej pasce len päť rokov. Alkohol je zákernou drogou, ktorej človek prepadne nebadane. V prvom štádiu ešte možno hovoriť o "normálnom" konzume, v druhom sa zvyšuje pôžitok z alkoholu a v treťom sa vytvára návyk, keď postihnutý nedokáže žiť bez každodennej dávky.

Základným predpokladom zbavenia sa alkoholu je pevné odhodlanie pacienta a  spolupráca s lekármi. Lekár zisťuje mieru závislosti pacienta od pohárika a na základe toho určí diagnózu. Po zistení diagnózy nasleduje strastiplný a dlhotrvajúci proces odvykania (detoxikácie) pod dozorom lekárov v protialkoholickej liečebni, ktorý trvá od štyroch týždňov do šesť mesiacov. V ďalšej fáze nastupuje ambulantná liečba, ktorej cieľom je naučiť pacienta riešiť každodenné problémy bez asistencie alkoholu. Na záver prichádza doliečovacia fáza, v ktorej sa pod vedením psychoterapeuta stav pacienta stabilizuje do tej miery, že môže začať žiť novým životom. Škoda, že len tri percentá vyliečených alkoholikov absolvujú poslednú fázu liečby, ostatní uprednostňujú konzultácie s ošetrujúcim lekárom.

Hlavným problémom absolventov protialkoholickej liečby je vysoká miera recidívy, ktorá sa pohybuje medzi 60-80 percentami. Príčinou neúspešnej terapie je zmena spôsobu výmeny informácií v mozgu, ktorá bezprostredne súvisí s pôsobením alkoholu. Túžba po alkohole môže byť taká neznesiteľná, že vyliečený pacient siahne po alkohole, aby sa zbavil tohto trýznivého pocitu.

Túžba po alkohole súvisí so zmenou niektorých neurochemických a neurobiologických procesov v mozgu. Pod vplyvom alkoholu dochádza k narušeniu rovnováhy určitých neurotransmiterov v centrálnej nervovej sústave a mozog sa naučí žiť v nových podmienkach. Organizmus funguje zdanlivo normálne, alkohol navodzuje stav eufórie, zaháňa strach a odbúrava stres. V priebehu liečby sa táto nová rovnováha opäť naruší a postihnutý je zmietaný stálou túžbou po alkohole. Preto hrozí vyliečeným alkoholikom v každej fáze života recidíva. Keďže 90 percent alkoholikov podstupuje liečbu na základe fyzických príznakov závislosti, psychické príčiny alkoholizmu zostávajú väčšinou mimo pozornosti lekárov i pacientov. K tomuto záveru dospeli nemeckí psychológovia  Hans-Jürgen Danziger a Gerd Reymann z dortmundskej psychiatrickej a psychosomatickej kliniky. Mnohí alkoholici si psychické príčiny svojho stavu vôbec neuvedomujú, alebo sa ich usilujú pred svojím okolím zatajiť.

TREBA MAŤ PEVNÚ VÔĽU
Východiskom z tejto situácie by mohla byť protialkoholická liečba s motivačnými prvkami. Niektorým pacientom stačí pobudnúť na klinike len týždeň, kým nepominie aktuálna kríza. Kvalifikovaná terapia s pevne stanovenými termínmi by pacientom s vysokou motiváciou umožnila v priebehu dvoch až troch týždňov vyrovnať sa s psychickými príčinami závislosti od alkoholu. Sedemdesiat percent účastníkov motivačnej terapie odchádza domov v stanovenom termíne a s pozitívnymi skúsenosťami, na ktoré možno nadviazať v ambulantnej fáze liečby.

Dortmundským psychológom sa podarilo motivovať na pokračovanie v terapii aj tých, ktorých postihla kríza a alkoholická recidíva. Vzhľadom na opakované recidívy a vysoké  náklady na liečbu sa začali v uplynulých rokoch v Nemecku zriaďovať ambulancie na dlhodobú liečbu drogových závislostí, kde sa venujú pacientom jeden až dva roky. Jednou z nich je ambulancia v erlagenskej nemocnici, ktorá funguje už piaty rok a lieči ľudí závislých od alkoholu a liekov. Protidrogová ambulancia poskytuje 24 hodín denne rady pre tisíc pacientov ročne. Tí oceňujú, že liečba sa môže začať okamžite na základe žiadosti a bez toho, aby sa o tom niekto dozvedel. Všetky náklady spojené s akútnou liečbou hradia zdravotné poisťovne.

Psychológovia a psychiatri pristupujú k alkoholikom rovnako ako k pacientom so spychosomatickými diagnózami. To umožňuje dosiahnuť strategické ciele liečby: prežitie pacienta a prevenciu vzniku ďalších chorôb, ktoré idú na vrub alkoholizmu. Je zaujímavé, že psychoterapeuti netrvajú na tom, aby ich pacienti vôbec nepili. Ponechávajú im zdanlivú slobodu výberu. Mnohí to využívajú a ešte počas prvých terapeutických dní pijú. Mnohí pacienti sa nepovažujú za alkoholikov, ale len za návštevníkov protialkoholickej ambulancie.

Ak sa pacienti nedokážu zbaviť alkoholu ani po uplynutí jedného roka, ostávajú pod kontrolou u svojho ošetrujúceho lekára. Ten je počas celej liečby kľúčovým účastníkom komunikácie s pacientom a jeho rady majú veľký význam. Všetci, ktorým sa nepodarilo prekonať svoju závislosť ani po 12 mesiacoch alebo terapiu pre nejakú príčinu prerušili, môžu sa kedykoľvek vrátiť a pokračovať bez toho, aby museli vybavovať formality a počúvať výčitky.