Pošli ďalej a uvidíš ...

Pred viac ako dvadsiatimi rokmi bežali medzi ľuďmi hry typu : prepíš tento text, rozpošli X priateľom a uvidíš. Bolo to ešte v čase dinosaurov - t.j. bez elektronickej pošty. Normálne klasická obálka a aj kopírovanie bolo v plienkach, tak sme to ručne opisovali. Spomínam aj na varianty s vloženou desaťkorunáčkou, kedy sa mi mal obratom vrátiť majland. Doteraz nič.

Počase vystiedali tieto papierové listy e-maily. Ich obsah sa tiež mení, častokrát je priam svätý. Mám si niečo priať, niečo sa pomodliť, poslať to späť odosielateľovi a X ďalším, ktorí majú v tomto zabíjaní času pokračovať. Mažem, mažem a mažem. Ak to nemá v sebe vtip alebo poetiku - mažem.

Pred týždňom sa mi však dostal do rúk putovný koláč. Fakt! Kamoška mi priniesla za hrnček kvásku s návodom - husto popísanou A4, čo s tým cestom robiť celý týždeň. Sprvu som to odmietla ( hlavne preto, že mal názov Vatikánsky koláč šťastia) , ale zo zvedavosti nakoniec prijala. Zvlášť po informácii, že tento recept „bežal" medzi ľuďmi aj za socializmu, ale pod názvom Americký koláč. ( Takže názov je marketingovým ťahákom!).

Každé ráno som do kvásku vo veľkej mise prikrytej čistou utierkou niečo prisypala, priliala, zamiešala ... V sobotu som to rozdelila na 4 časti, 3 rozdala priateľom s nakopírovaným návodom a ten svoj podiel som v nedeľu vylepšila niekoľkými ingredienciami a upiekla. Mňam ! Konečne mi táto hra „Pošli ďalej a uvidíš..." priniesla šťastie v podobe usmiatej rodiny pri nedeľnej kávičke a plného bruška. Predsa len- láska ide cez žalúdok - stále platí.

Vaša Chitta

P.S. Doteraz rozmýšľam, koľkými ľuďmi ten koláč prešiel a ako je možné, že sa ešte nepokazil napriek obsahu mlieka , oleja a cukru a kto to vôbec vždy začne.