Popinavé rastliny

Okrem trvaliek, ktoré sa starajú o stály farebný pokryv, môžeme využiť aj jednoročné popínavé rastliny. Poslúžia nám všade, kde chceme rýchlo zakryť menšie plochy. Väčšina z nich krásne a dlho kvitne, takže plnia nielen pokryvný, ale aj výrazný okrasný účel.

Na pokrytie plotov, balkónových zábradlí, treláží, stien kôlní, drevených zákutí, vyberáme druhy, ktoré rastú rýchlo a kolmo nahor, takže rýchlo dosiahnu požadovanú výšku. Patrí k nim najmä okrasná fazuľa (Phaseolus coccineus) a hrachor voňavý (Lathyrus odoratus). Semená môžeme vysievať začiatkom mája na vybrané miesto, ale lepšie je rastliny doma či v skleníku od februára predpestovať a po \"zmrznutých\" ich vysadiť na vonkajšie stanovisko. Najmä to platí pre niektoré náročnejšie druhy napríklad veľmi efektnú kobeu (Cobaea scandesn), ktorá kvitne krásnymi modrofialovými kvetmi. Vyžaduje chránené teplé stanovisko, kde predpestovaná už koncom júna dorastie do výšky troch metrov. Sem patrí aj rovnako náročný, ale nemenej krásny povojník (Ipomoea purpurea), ktorá kvitne od júla do mrazu. Aj menej známe jednoročné odrody Eccremocarpus scandens predpestujeme. Ich červené kvety čoskoro zažiaria, najmä na plotoch a pergolách. Kto dáva prednosť zelenej farbe, alebo sa mu vzhľadom na okrasné výsadby v popredí hodí zeleň ako kulisa, vyberie si chmeľ. Semená môžeme vysiať už v apríli na vonkajšie stanovisko.

K veľmi vďačným a nenáročným popínavým letničkám patrí povojník. Nemáme však na mysli tú nepríjemnú, ťažko zničiteľnú burinu, ktorej korienky a oddelky mieria tak hlboko do zeme, že tam rýľ nedosiahne a z ich každého kúska rýchlo vyrastie nová rastlina, ale kultivary s krásnymi kvetmi a veľkými ušľachtilými listami.

Pupenec (Convolvulus) vytvára nižšie letničky i trvalky a stálozelené kríky. Semená vysievame v apríli na stanovisko. Najviac sa ako popínavé i pokryvné pestujú vysoké formy C. tricolor s veľkými kvetmi, ktorých výhonky sú až tri metre dlhé.

V našich záhradkách sa sem-tam vyskytujú aj krásne tunbergie jednoročné i trvalé. Thunbergia alata dorastá do výšky 100-150 cm. Kvitne od júna do októbra. Kvety sú v priemere štyri centimetre veľké, žiarivé, v rôznych odtieňoch oranžové a žlté a upútavajú svojím čiernym stredom. Potrebujú oporu. Pre tunbergie vyberáme teplé, slnečné, chránené stanovisko. Môžeme ich pestovať aj v balkónových kvetináčoch a väčších závesných nádobách. Rastliny neznášajú premokrenie a vietor. Semená vysievame v marci do kvetináča do čistej humóznej zeminy. Naklíčia počas troch týždňov. Rastliny potom rýchlo rozsadíme do kvetináčov s priemerom 8 cm. Po štyroch až šiestich týždňoch presadíme rastliny do väčších kvetináčov (priemer 10 až 12 cm). Na vonkajšie stanovisko ich prenesieme po 20. máji, keď už celkom pominie nebezpečenstvo mrazov, ktoré ich ihneď zničia. Okrem bežných odrôd so žltooranžovou farbou kvetov ponúkajú zatiaľ len zahraničné semenárstva aj ďalšie krásne šľschtence. \"Alba\" má kvety biele s tmavým stredom, \"Aurantiaca\" je oranžová s tmavo červeným stredom, kvet \"Bakeri\" je čisto biely. \"Lutea\" tmavo oranžová. Ďalšie, najmä v Nemecku veľmi rozšírené tunbergie, sú trvalky. Patrí sem T. gregorii s veľkými žiarivo červenými kvetmi. Dorastá do výšky dvoch metrov. Zaujímavou raritou je Thunbergia grandiflora so 7,5 cm veľkými a 20 cm dlhými, tmavo žltými, trúbkovitými kvetmi. Z ďalších druhov možno menovať T.lancofolia, T. vageliana, T. mysorensis, ktoré dorastajú do výšky 5 metrov. Komu sa ich podarí získať a na chránenom stanovisku udržať, má o neobyčajnú krásu a obdiv priateľov postarané.