POMSTA

Nedávno otriasol Američanmi prípad matky, ktorá vraj úmyselne zabila svoje dve malé deti. Vyšetrovanie dostalo publicitu v celých USA. O tom, čo sa stalo pred viacerými rokmi na ceste neďaleko Prahy, mlčali nielen svetové, ale i české masmédiá...

Keď major Malý z oddelenia vyšetrovania dopravných nehôd s celou výjazdovou skupinou prišiel k svahu pri Slapskej priehrade, nevidel vôbec nič. Podľa správy z vysielačky sa tu pri parkovisku mala stať autonehoda a nejaké auto malo naraziť do zvodidiel. Nebolo však ani auta a neboli porušené ani stĺpiky, nahrádzajúce zvodidlá. Skrátka, po nehode ani stopy.

Bolo krátko po 18. hodine, 5. novembra. Na Slapoch bola už hlboká tma. Vytiahli teda prenosné reflektory a ich lúče zamierili na prudký svah, zvažujúci sa až k hladine priehrady. V húštine poniže zbadali čosi svetlé. Bol to vrak auta zn. VAZ. V ňom našli dve, odhadom osem- až desaťročné deti. Chlapec i dievčatko žili. Museli letieť vzduchom v aute najmenej 50 metrov, kým nenarazili na husté krovie a stromy v svahu. Kto však riadil auto?

Privolali posily, autožeriav i poriečny oddiel Slapskej priehrady. V dramatickej záchrannej akcii v chlade a tme, pri mysterióznom osvetlení pohotovostných reflektorov a v hukote dieselového agregátu deti z auta vyslobodili a okamžite odviezli do nemocnice. Zakrátko na brehu priehrady, s výškovým rozdielom 170 metrov od cesty, našli i ženu. Bola vážne zranená. Lekár si nebol istý, či prežije.

Vrak pomocou obrovského autožeriavu vytiahli hore na cestu. Vyzeral ako pokrčená vreckovka. Inšpektor z oddelenia dopravných nehôd len krútil hlavou. Keby nebol pri tom a nevidel, že deti z vraku vytiahli síce krvavé, ale živé, nikdy by neveril, že niekto môže v hromade plechu podobný pád prežiť. O vodičke ani nevraviac.

Keď prvé horúčkovité napätie opadlo, sústredili pozornosť na vrak „žiguláka". Mal rozbité absolútne všetko. Viacerí z výjazdovej skupiny prezerali miesto dopravnej nehody a od začiatku sa im voľačo nevidelo. Ani jeden z mohutných betónových stĺpikov pred priepasťou totiž nebol poškodený. Nebolo vidieť žiadnu brzdnú ani šmykovú stopu po pneumatikách a neďaleké parkovisko tiež nedávalo žiadnu odpoveď na príčinu havárie.

Zistili, že vodičkou auta bola 35-ročná Jana Jágrová, matka detí. Vyrozumeli jej manžela. Do telefónu povedal len toľko, že autom išla aj s deťmi za svojím otcom do neďalekej obce. Netušil, čo sa mohlo stať. Živo sa však zaujímal o zdravotný stav všetkých účastníkov havárie.

Takže - čo sa vlastne stalo? Majora Malého i ostatných členov tímu zaujal ďalší logicky nadväzujúci fakt - stĺpiky boli tak tesne pri sebe, že auto vlastne nemohlo pomedzi ne prejsť ani kolmo, nieto ešte pod určitým uhlom. Len na jednom mieste - oproti parkovisku - odmerali medzi stĺpikmi takú vzdialenosť, ktorá umožňovala prejsť vozidlu veľkosti „žiguli" v kolmom smere. Ako si to vysvetliť?

Odpoveď mohli dať iba tí, čo boli v aute. Jágrová však bola v bezvedomí a lekár jej ani po operáciách nedával veľa nádeje. Bola viac-menej v štádiu klinickej smrti. Nedalo sa ani len dúfať, že bude v dohľadnom čase vypovedať. Zázrak bol, že 170metrový pád vôbec prežila. Podľa všetkého vyletela z auta cez predné sklo v momente, keď vozidlo narazilo do svahu. Deti na zadných sedadlách v aute ostali, ona pokračovala v lete ... Mala zlomeninu spodiny lebečnej a poškodenú chrbticu. Primár krčil ramenami. Starší 11-ročný Jirko bol na tom celkom dobre. Zopár ľahších zlomenín a otras mozgu. Do mesiaca môže byť v poriadku.

Horšie na tom bola osemročná Zdenka. Mala zlomené dva stavce na chrbtici a bola v bezvedomí. Lekár jej však určitú nádej na záchranu dával, obával sa však trvalého poškodenia nervového systému narušenej miechy.

Na druhý deň majora Malého volali z okresného veliteľstva. Majú tam vraj akýsi list, ktorý ho bude zaujímať. Ukázalo sa, že Jana Jágrová zanechala zopár riadkov o tom, že sa po rozchode s manželom rozhodla spáchať samovraždu a „zobrať so sebou aj deti". List poslala poštou na adresu okresného veliteľstva. Malému bola jasné, že ak Jágrová prežije, bude ju musieť obviniť z pokusu o vraždu jej dvoch detí... Potom však zapochyboval. Odkiaľ môže mať istotu, že list naozaj písala Jágrová? Čo keď je to šikovne nastrčený podvrh?

Bolo jasné, že mechanici musia vrak auta dôkladne preštudovať. Nenašli však nič, čo by svedčilo o úmyselnom poškodení brzdného či iného systému vozidla ešte pred haváriou. Navyše - a v tom si bol Malý istý - nebola to havária v pravom zmysle slova a list ho v podozrení len utvrdil. Vybral sa teda za Jágrom, ktorý bol so svojou rodinou pred haváriou podľa všetkého posledný.

Jágr nič netajil. Ich manželstvo sa v posledných rokoch rozpadávalo. Našiel si priateľku a oznámil manželke svoj úmysel rozviesť sa. Prehovárala ho, aby ostal pri rodine. Má predsa dve deti, nemôže ich len tak nechať, musia sa dať ešte dovedna ... On bol však už rozhodnutý. Rozčúlila sa, kričala a deti to počuli. Nebola zúfalá, len zlostná. Povedal jej, aby zbytočne nerobila scény. V zlosti vykríkla, že nie je otec, ale sviniar a že sa postará, aby už deti viac nevidel. Vzala kľúče od auta, deťom nakázala, aby nasadli a nahnevaná odišla.

Jágr si vzdychol. „Viac neviem, súdruh major. Domnieval som sa, že idú za dedkom, teda za mojím svokrom. Žena k nemu často chodila aj s deťmi. Býva na dedine, má dvor, záhradu, domáce zvieratá, deťom tam bolo vždy dobre. Nemal som dôvod brániť jej v tom. Vy si myslíte, že havarovala úmyselne? Že chcela zabiť seba aj deti?" opýtal sa s nádychom hrôzy.

Malý neodpovedal. Ale myslel si to. Jágr navyše nevedel o liste, ktorý jeho žena poslala na políciu...

Jágrová na piaty deň po havárii zomrela. Malý zastavil trestné stíhanie, keďže mŕtvu stíhať nemožno. Malá Zdenka, keď sa to z nešetrných rečí sestričky dozvedela, dostala šok a lekári s ňou opäť mali plné ruky práce. Jirko však hrdinsky znášal nielen sadru, ale aj údel polosiroty. Malý sa napokon rozhodol v prítomnosti lekára a detského psychológa Jirka vypočuť.

Chlapec vedel všetko, na všetko sa pamätal. Mama bola rozčúlená, išla autom ako blázon, ale jemu sa rýchla jazda vždy páčila. Povedala im, že idú za dedkom - boli radi, lebo s otcom sa mama v poslednom čase stále iba hádala. Zastali v dedine. Mama im dala 50 korún, aby si v potravinách niečo dobré kúpili. Zobrali si žuvačky a zo stánku hlavolam. Potom aj so sestrou riešili hlavolam. Mama si niečo sama pre seba šomrala, Jirkovi sa zdalo, že niečo hľadá. Zrazu na strmej ceste zastala. Povedala, že to miesto asi minula a vrátila sa spať.

Zastali na akomsi parkovisku vysoko nad priehradou. Bola už tma. Potom sa auto opäť pohlo a zrazu mal pocit, že letia. Pocítil obrovský náraz a viac nevie. Po čase sa prebral a začul plakať sestru. Nič nevidel, len cítil, že auto je naklonené a počul kvapkať vodu, alebo benzín. Bál sa, že auto vybuchne. Držal sestru za ruku a čakal. Myslel si, že ich tu nikdy nenájdu. Mamu nepočul, ani nevidel. Bola mu hrozná zima. Cítil, že krváca. Sestra nariekala čoraz tichšie ...

Major Malý prehltol čosi, čo sa mu tlačilo do hrdla. Pohladkal chlapca po hlave. Všetko bolo jasné. Ale čo z toho? 

(ONDREJ ŠIMÚNY)