Poďte s nami chytať vlny

Pod nami sa leskne obrovská hladina Tichého oceánu ako veľké zrkadlo posiate tieňmi bielych mráčikov zoradených úhľadne do rovných brázd ananásovej vňate. Sám seba sa v duchu pýtam, či stálo za to opustiť New York. Ešte včera bol vymetený, vietor v jeho uliciach vyfúkal tradičný letný vlhký a lepkavý opar a privial deň s osviežujúcim vetrom, čistým nebom a ostrým svetlom. Deň ako stvorený na let helikoptérou nad železobetónovými kaňonmi, rovnako ako na potulky po galériách a kaviarňach, ktoré sa trocha hrajú na Paríž. Z rozjímania nad včerajškom ma vyrušil sused, opálený starček v bielom slamenom klobúku a šortkách. "Neviete, ako dlho poletíme?" "Z LA asi päť a pol hodiny," ponáhľam sa s odpoveďou, ktorú pred chvíľou zreteľne ohlásil kapitán. "Tak to v štyridsiatomštvrtom nám to zo San Francisca do Kahului trvalo 11,S hodiny." Prepočul som akým strojom, ale nemalo cenu pýtať sa. Opálený starček sa opäť ponoril to tajov krížovky. Konverzácia utíchla.

Hra svetla a tieňa

Lietadlá na druhom najväčšom ostrove havajského súostrovia, Maui, pristávajú v rozľahlom údolí, v miestach, ktoré pred miliónmi rokov kryl oceán, než sa úpätia oboch sopiek vysunuli nad jeho hladinu. Maui je vďaka tomuto údoliu (isthmus) nazývaný "ostrovom údolí". Pokojne by mu pristal aj prívlastok prechodného bydliska "zájazdového divadla mrakov". Ich tieňohra je nekonečným divadlom na smaragdových stráňach, v spiacom gigantickom kráteri Haleakala, na bielych, čiernych či červených plážach, alebo na samotnej hladine Pacifiku. Podľa sklonu slnečných lúčov menia biele oblaky farbu od pastelových po odtiene sivej, až sa krátko po súmraku zahalia do úplnej tmy a oblohu vystrieda koberec hviezd. Pristávame nad zelenými plantážami cukrovej trstiny. Vysokou trávou so sladkým šťavnatým obsahom sa preháňa vietor a mení obrovské polia na ihrisko tieňa a lesku. Centrálne údolie, ktoré spojilo obidve sopečné hory Puu Kukui a Haleakala na vzdialenosť 11 km, tvorí dnes poľnohospodárske a priemyselné zázemie ostrova s dvoma navzájom prepojenými mestami, Kahului a Wailuku. Vlhký vzduch tu vonia morom aj všadeprítomným sladkým dymom z blízkeho cukrovaru. Zatiaľ čo vrchol spiaceho krátera Haleakala sa nepravidelne odhaľuje z ľahkého oblačného prsteňa, v západných horách ostrova výdatne prší z ťažkých čiernych mračien. Dve celkom odlišné tváre Maui. Západu ostrova kraľuje vrchol Puu Kukui, druhé najvlhkejšie miesto Ameriky. Obklopený priepasťami ostrých skál a údolí, vrátane zelených, s legendárnym sídlom havajských bohov a vládcov, s posvätnou horou falického tvaru ihlou lao, s vodopádmi a riečkami. Údolie lao je odľahlým svetom od východnej časti ostrova. Tej dominuje jeden z najväčších spiacich vulkánov zemegule, Haleakala, v ktorého útrobách leží ukrytá mesačná krajina so sporadickými stopami života.

Cestou k západnému pobrežiu Maui ktoré stratilo čaro objaviteľov, márne hľadám aspoň symbolické stopy po Cookovej búrkami polámanej plachetnici Resolution, z ktorej prvý raz v novembri roku 1778 uvidela biela tvár ostrov Maui. Niekde v týchto členitých zatokách sa kapitán Cook ziš!el s Kahekilim, vládcom Maui, odolávajúcim rastúcej hegemónii hláv susedných ostrovov. Až po jeho smrti sa podarilo kráľovi Veľkého ostrova Kamehameha 1., poraziť Kahekiliho syna, Kekaulike, v krvavej bitke v posvätnom údolí lao a potom zjednotiť celé súostrovie pod svoju vládu. Kráľ Kamehameha II. syn zjednotiteľa, potom roku 1820 presunul svoj kráľovský dvor z Veľkého ostrova v Kailua/Kona práve sem, na západně pobrežie do dediny Lahaina.

Čo všetko odvial čas

Dnešná Lahaina už dávno nie je tým prístavom, ktorého význam pre lepšiu prirodzenú strategickú polohu i hlbšie vody prevzalo od polovice 19. storočia Honolulu, na ostrove O'ahu. Zostala jediná historická plachetnica Kartagiňan, pripomínajúca slávne dni rozkvetu, keď tu v rytme vĺn škrípal les sťažňov až štyroch stoviek veľrybárskych plachetníc. Ani sa nechce veriť, že toto pokojné mestečko prežilo čas kráľovského dvora i najvýznamnejšieho veľrybárskeho prístavu v Pacifiku. To všetko už odniesol čas. Lahaina však nestratila svoju zvláštnu poéziu, čaro i vôňu. Za udržiavanými zvyškami historických stavieb, múrmi bývalého opevnenia z koralových útesov, budovou súdu, za hrobkami havajských kráľovských rodín a svätyňou japonských prisťahovalcov, sa život, najmä nočný, odohráva pozdĺž Front Street a malého prístavu nalepeného na námestie. V podvečer, kým morský vietor ehukai ochladí Lahainu, priplávajú biele motorové rybárske člny s úlovkami exotických tvarov a farieb, ale aj mien ako mahimahi, oho, ahi, onowahoo, mečúňov, žralokov. Mimochodom, zo všetkých najexotickejšie meno ma koralová rybka, symbol štátu Havaj: humuhumunukunukuapua'a. Pozdĺž strova je niekoľko známych miest pre najpopulárnejší šport a kratochvíľu Havajcov surfing a tiež v blízkosti prístavu sa v každú dennú hodinu hemžia telá s pestrofarebnými doskami chytajúce najvyššie a najdlhšie vlny. Z lahainskej pošty, obklopenej kopou kokosových orechov, môžete poslať orech kamkoľvek. Cena poštového je 9,95 USD. Kokosový orech z Lahainy, Maui, s oslovením Vážený pán, či pani...

Fikus si veľa pamätá

Rovnako ako Kahului aj Lahaina sa každé ráno prebúdza do hustého zažltnutého dymu zo starého cukrovaru. Dym sadá do obrovskej koruny 120 rokov starého banyanu (ficus benghalensis), dovezeného z Indie. Najväčší banyan v štáte Havaj poskytuje dokonalý tieň na oddych robotníkom cukrovaru, rybárom či zberačom z ananásových plantáží. Je však aj miestom jarmokov, výstav, slávností luau, pouličných koncertov hudobníkov, skrýšou pofidérnych existencií. Jeho rozľahlé konáre zažili množstvo detských hier. Tu môžete počuť ukulele, rovnako ako nahlas čítanú poéziu, či vykladačov biblie, zatiaľ čo nad vami, v nepriepustnej korune neutícha spev vtákov mynah. Tento huriavk je však najlepšie pozorovať z baru alebo z terasy dreveného hotela Pioneer Inn, na rohu prístavu a námestia. Pioneer Inn, postavený roku 1901 členom kanadskej jazdeckej polície G. Reelandom, bol až do 50. rokov jediným miestom na pokojné prenocovanie. Dodnes si zachoval atmosfěru lenivých otáčok stropných ventilátorov, sentimentu a romantiky starých čias, stien vyzdobených nevyhnutným náradím lovcov veľrýb, ktoré každú jar priplávajú do vôd Lahainy v stovkách. Z korytnačích pancierov zavesených v jedálni sa určite konala nejedna polievková hostina. Steny štýlovo vybavených izieb by mohli rozprávať. Práve odtiaľto unikal pred neznesiteľnými komármi spisovateľ Jack London. Práve tu trávili čas slávne tváre filmového plátna Errol Flynn a Spencer Tracy. Je naozaj ťažké nepodľahnúť rytmu i šarmu Lahainy a nevzdať sa ostatných miest, ktoré očarovaná Maui ponúka.

Opradený bájkami

Ostrov Maui nesie názov najobľúbnejšieho havajského boha, syna bohyne luny, Hiny. podľa jednej z mnohých legiend to bol práve Maui, ktorý spútal slnko, aby sa tak neponáhľalo po obzore a stihlo zohriať zem, nechalo dozrieť plody farmárom, pomohlo za svetla zasiať aj pozberať úrodu, rybárom pochytať svoje úlovky a ženám usušiť ich vypraté Iykové rúcha kapa ešte pred súmrakom. Chrabrý Maui si počkal na svitaní a s pomocou 16 lán spútal každý lúč vychádzajúceho slnka. Spútaný žeravý kotúč prosil o milosť a sľúbil nabudúce "ponáhľať sa pomaly". Maui potom slnko prepustil zo zajatia, nechal mu len niekoľko lán voľne priviazaných k lúčom, aby nikdy nezabudlo. A od toho dňa slnko vraj naozaj pomalšie plynie po nebesiach. Legenda o spútanom slnku sa odohrala na vrchole spiaceho vulkánu Haleakala, prezývaného "domom slnka". Vysoko nad oblakmi, v mesačnej krajine krátera, ktorého rozloha by obsiahla celý Manhattan. Nechať si ujsť nádherné predstavenie, keď slnko vyháňa noc vysoko nad mraky a osvieti Lanai, Molokai, Kaho'olawe, Veľký ostrov a za úplne ideálneho počasia aj O'ahu, by bol neodpustiteľný hriech. Veď takto tu predsa čakal na svitania aj boh Maui. .. ten Maui, ktorý v inej bájke z vrchola Haleakaly nadvihol nebesia a navždy zabránil spojeniu Wakea, boha nebies, s Papou, bohyňou zeme, ktoré by bývalo znamenalo rozdrvenie a skazu všetkého živého na zemi. Preto si boha Maui ctia a milujú všetci Polynézania.

S hlavou v oblakoch

Haleakala je najväčší spiaci vulkán na zemeguli, týčiaci sa do výšky 3056 metrov, s priemerom 21 km. Neuveriteľný pokoj a posvätné ticho v rannom mraze a vetre panuje na jeho vrchole od posledného hnevu, ktorý v r. 1790 chrlil lávu až k južným brehom ostrova, k zátoke Le Perouse. Lávové polia tu však vyzerajú ako niekoľko dní staré. Pažerák vulkánu je prekvapujúco farebný, s mnohými menšími krátermi. Je dejiskom neopakovateľných svetelných hier. Aj napriek strate pohodlia, a prebdenej noci v mraze som v tvárach obalených vankúšmi s perinami z hotelových izieb nikdy nevyčítal sklamanie. Úchvatný zážitok z východu slnka, vraj jedného z najkrajších na svete, prežívate v nadmorskej výške, ktorú väčšina z nás pozná len z paluby lietadiel. Od hladiny mora vás pritom delí len necelých 60 kilometrov. Haleakala skrýva ešte jeden ojedinelý poklad. Strieborný poklad pod názvom Strieborný meč. Zložnokvetú rastlinu hypnotizujúcu krásou, harmóniou, smutným osudom, ktorá pred príchodom dobytka, kôz, divých prasiat a vandalov rástla po stráňach vulkánu v takých plochách, že v mesačnom svite menila horu na striebornú. Stríeborný meč (argyroxiphium sandwicense) havajsky ahinahina, vyrastá ako symetrický bochník dužinatých zamatových listomečov, dokonale vybavených pre život v púštnej krajine. Rastie 20 až 50 rokov, kvitne len raz za život vysokou stopkou posiatou purpurovými kvetmi. Tie potrebujú na oplodnenie hmyz a prítomnosť susednej rastliny. Počas jedného mesiaca ahinahina odkvitá a navždy odumiera. Strieborný meč vďačí za svoje havajské meno bohyni luny či slovu hina - šedivý. S výnimkou Veľkého ostrova je Maui jediným miestom na svete, kde sa nachádza. Dnes tu vedecky sledujú aj populáciu ôs a mravcov, ktoré ničia hmyz schopný opeliť tieto krásky.

Obchodníci s dušou

Západná vonkajšia strana Haleakaly patrí k najúrodnejším na ostrove. Vďaka častým dažďom, hmlám i intenzívnemu slnečnému žiareniu sa tu darí nielen eukalyptovým hájom, exotickým plantážam mnohých druhov dovezenej protey, ba dokonca vínnej réve. Najviac však prekvapia rozľahlé pastviny plné stád dobytka a koní. Za ananásovou plantážou, fialovo kvitnúcimi stromami jacarandas, poľom cukrovej trstiny a cintorínom leží v úpätí Haleakaly mestečko Paniolos, havajských kovbojov Makawao. Okolo hlavnej ulice Baldwin avenue sú hranaté priečelia domov ako z filmových kulís Divokého Západu. Vari nikde som nevidel v takom rozsahu obchod veštkýň, vyznavačov tarotu, okultných vied, astrológov, spiritualistov a všetkých ostatných podvodnikov s psyché. Môžete sa tu opäť narodiť, liečiť sa farbami, zlepšiť svoj zrak ... A tak ma v tejto spleti duševných povaľačov zohrial nápis majiteľa mexickej krčmičky: "Príď sa najesť, inak umrieme hladom obaja... "