Plavba loďou – masový turizmus, či pôžitok?

Pred dovolenkou som sa na internete márne snažila nájsť odpovede na mnohé praktické otázky, ktoré sú s plavbou na lodi spojené. Prekvapilo ma to, lebo som hľadala na anglických, nemeckých, slovenských i českých webových stránkach. Hlavne od tých prvých dvoch spomínaných som si sľubovala oveľa viac. Každý lodný „greenhorn“ má pripravené dve skupiny otázok. Tá prvá sa týka praktických veci: Ktorá paluba je pre mňa najvhodnejšia? Ak cestujú aj deti, sú tie kabíny s 3. a 4. posteľou dostatočne veľké? Aké oblečenie si vziať so sebou, ako vážne sa to myslí s tým „dresscodom“ (predpísaným oblečením)?Aké vysoké je primerané prepitné a ako je to vôbec s platením?.....atď.

Druhá skupina otázok sa týka konkrétnej trasy a s ňou spojenými výletmi. Môžem podať správu len o tom, čo sme zažili my, ale viem, že je zopár maličkostí, ktorými sa lodné spoločnosti pri organizovaní ich plavieb líšia. Preto je veľmi dôležité prečítať si v katalógu všeobecné cestovné podmienky. V praxi sa teda môžete nemilo prekvapiť, ak ste mali určitú skúsenosť s plavbou na lodi MSC a pri vašej ďalšej plavbe, napr. s loďou spoločnosti COSTA, alebo AIDA to bude odlišné.

 

My sme sa plavili loďou MSC Armonia, ktorá robila z Benátok okruh po východnej časti Stredozemného mora.

Sme štvorčlenná rodina s dvoma deťmi, ktoré mali v čase cesty 11 a 7 rokov, takže cestovali zadarmo. S lodnou spoločnosťou MSC sa deti až do skončenia 11. roku plavia zadarmo. Samozrejme, musia byť ubytované spolu s rodičmi v jednej kajute.

Objednali sme si kajutu na 9. palube. Z 12 palúb bola najlacnejšia z tých „horných“. Na internete si na plániku palúb viete pozrieť číslo kajuty, ktorú by ste chceli. Ak sa dá, mala by byť dosť ďaleko od výťahov, schodiska a pod. Očakávali sme stiesnené pomery, ale boli sme milo prekvapení. Prístelky sa sklápali zo stien a prečnievali nad manželskou posteľou a musím povedať, že sme sa všetci štyria vyspali veľmi dobre a to počas celej dovolenky.

Naša kajuta nemala balkón, lebo na základe fotiek z internetu som vedela, že okná sú dostatočne veľké. Pravdu povediac, občas by som si balkón želala, už len kvôli sušeniu vecí, závanu vetra, alebo noci, keď si tesne pred spaním chcete vychutnať hviezdnu oblohu. Je to otázka peňazí, ale odporúčam. Čo sa týka vnútorných kabín, videla som ich, boli pekné a zdali sa mi byť dokonca o trochu väčšie, ale hovorila som s ľuďmi, ktorí ich vyskúšali a tvrdili, že je to zvláštne, keď neviete, či je deň, alebo noc, o orientácii ani nehovoriac. Ale dajú sa na tom opäť ušetriť pekné peniaze.

 

Na tomto mieste spomeniem len stručne (neuveriteľnú) čistotu na lodi. Kabíny sa upratujú dva razy za deň. Myslím, že tým je povedané všetko.

Keďže loď z Benátok odchádzala až o siedmej večer, rozhodli sme sa vyraziť autom o piatej ráno.

O jedenástej sme parkovali na parkovisku (P4) v benátskom prístave, ktorý sa nedá prehliadnuť, keďže už z pevniny vidíte obrovské lode, ktoré kotvia hneď vpravo za mostom Ponte de la liberta.

Celé vybavovanie cestujúcich ide ako po masle, všade je dostatok ľudí, ktorí vás usmernia. Vaša chyžná si vás hneď pri vstupe na loď odchytí a odvedie vás do vašej kajuty. Pozor! Hoci oficiálne máte byť na lodi minimálne hodinu pred odplávaním lode, odporúčam byť na lodi už tri hodiny pred odplávaním a to z nasledujúcich dôvodov: Budete mať čas vybaliť si veci a prečítať si program dňa, ktorý si nájdete v kajute každý deň. V ňom je množstvo informácií nielen o výletoch nasledujúceho dňa, ktoré si môžete objednať, ale aj časový rozvrh reštaurácií, večerných show, nautický popis trasy, odporúčané oblečenie atď. Na našej lodi bol aj nemecky hovoriaci turistický sprievodca, ktorý už o pol piatej robil v divadle prednášku o všetkom možnom. Ak nemáte žiadne bankové karty, ktoré na palube akceptujú a na základe ktorých by vám mohli zriadiť palubné konto, musíte hneď na začiatku plavby navštíviť palubného pokladníka a zložiť u neho kauciu. Na osobu požadujú minimálne 150 EUR, ale môžete u neho uložiť pokojne aj oveľa vyššiu hotovosť, pokiaľ nedôverujete hotelovým trezorom. Do ruky dostanete (aj deti) palubné karty, ktorými otvoríte kajutu a ktorými platíte všetko na palube počas plavby. Na lodiach MSC je možné prepitné(obslužné) požadovať naspäť.

 

Mnohí cestujúci to v posledných rokoch využili, tak to teraz premenovali na servisný poplatok. Ešte stále však máte možnosť v posledný deň, pri záverečnom vyúčtovaní, žiadať tento servisný poplatok späť. V prípade MSC Armonia to bolo 7 EUR za dospelú osobu na deň, čo teraz asi mnohých privádza do úžasu, alebo zdesenia. Pravda je však taká, že v takomto prípade už nedávate nič ani upratovačke, ani čašníkom, ani nosičom kufrov, ktorí sa dva razy počas plavby lopotia s batožinou a nehovoriac o ďalších stovkách ľudí, ktorí na lodi pracujú. Skryté poplatky a nápojové balíčky spolu súvisia: Videli sme to na účte za nákup balíčka na minerálnu vodu (14 litrových fľašiek - 26 EUR). Je tam tiež nejaký poplatok 15% , ktorý si viem odôvodniť len tým, že nápoje sú veľmi ťažké na transport. Pitnú vodu si zadarmo viete načapovať kedy sa vám zachce, takže takýto balíček kupovať nemusíte. (Posledný deň sme do auta odniesli 7 fľašiek). Softdrinkové balíčky sa kúpiť určite oplatí. Sú v tom aj mliečne koktaily a za 10 nápojov sme zaplatili 23 EUR. Alkoholové balíčky sme nekupovali, ale vraj sa tiež oplatili.

 

Teraz rýchlo ešte horúca téma stravovania, s ktorou úzko súvisí predpísané oblečenie. Už na cestovných dokladoch máte napísané, či ste v 1. alebo 2. sedení a v ktorej reštaurácii.

V praxi to znamená, že v prípade večere máte presne stanovený čas a miesto v reštaurácii. (Obedovať a raňajkovať môžete kdekoľvek). Ak by ste mali 1. sedenie ako my, znamenalo by to, že do reštaurácie San Marco môžete vstúpiť medzi 18:45 – 19:00 hod. Mali by ste teda 15 minút (!!!) na to, aby ste sa posadili na vaše miesta. Je to logistická záležitosť, nezabúdajte, že aj tí za vami, z 2. sedenia, sa chcú najesť. Mimochodom, tí sa práve pozerajú na večernú show a po večeri si to vymeníte. Týmto vzdávam hold výkonom artistov, tanečníkov a spevákov, ktorí boli každý večer veľmi profesionálni, hoci všetko museli dva razy za sebou opakovať!

 

A teraz to nešťastné oblečenie. Píšem tak preto, lebo niektorým mužom sa do očí tlačia slzy pri slovách „kravata“, “oblek“, „smoking“. Len žiadnu paniku. Je pravda, že do reštaurácie vás celkom určite nevpustia v krátkych nohaviciach. Ani v trištvrťových. Smola. Pokiaľ bude určitý deň návrh GALA, alebo SLÁVNOSTNE a vy sa budete chcieť najesť v reštaurácii, stačia slušné dlhé nohavice a košeľa, dokonca bez kravaty. Ale páni, s kravatou ste jednoducho krajší! Čašníkom však ide hlavne o dlhé nohavice.

 

A teraz mám jednu dobrú správu pre všetkých, ktorí tie horeuvedené kúsky oblečenia na dovolenke nechcú ani cítiť. Raňajkovať, obedovať i večerať môžete na čerstvom vzduchu 11. paluby, ale i v priľahlej brasserii, kde na vás čaká bufet bez časového stresu a bez predpísaného oblečenia a kde si každý príde na svoje. A to je na plavbe loďou vlastne to geniálne – každý si nájde svoje. Sú ľudia, ktorí si chcú vychutnať luxus, nostalgiu a nevadí im obliecť si každý večer oblek a krásne šaty a ísť trošku vymrznúť do „preklimatizovanej“ reštaurácie, kde si vyberáte zo 7-8 chodov....Skúsili sme a musím priznať, že patríme do druhej skupiny turistov, ktorí ocenia uvoľnenú atmosféru reštaurácie, z ktorej možno pri troche šťastia pozorovať korytnačky alebo delfíny..

Základné informácie by sme mali a teraz – buď prestanete čítať, lebo ste si uvedomili, že toto teda nie je nič pre vás, alebo sa so mnou už konečne vydáte na plavbu.

 

19:00 hod. stojíme na najvyššej palube a držíme si uši. Podľa mňa aj Berlusconi musí počuť, že opúšťame Benátky, ktoré sú nádherne zaplavené (zatiaľ len)zapadajúcim slnkom. Vidíme Benátky z úplne inej perspektívy – krásne. Aha! Prepásli sme našu prvú večeru v reštaurácii – no a čo? Stálo to za to a okrem toho sme objavili tú krásnu stravovaciu alternatívu.

 

Ostávame na lodi, kúpeme sa v dvoch bazénoch s morskou vodou, ktoré nie sú nikdy také plné, aby sa mi z toho dvíhal žalúdok. Výhľad z prístavu je veľmi pekný, lebo staré mesto máme pred nami ako na dlani. Zopár ľudí podniká výlet do Urbina. Na tomto mieste podotýkam, že všetky organizované výlety sú nesmierne drahé a vo všeobecnosti sa odporúča ísť taxíkom (pokiaľ to nie je veľmi ďaleko). Na obed odchádzame …... Ciao Ancona!

Po obede prichádzame do hlavného mesta Korfu. Hneď v prístave berieme taxík a za 35 EUR sa odvážame na opačnú stranu ostrova, na krásnu, piesočnú a na počudovanie poloprázdnu pláž Glyfada. Nádhera – zostávame 4 hodiny a taxikár po nás prichádza tak, ako sme sa dohodli a účtuje ďalších 35 EUR. Sme spokojní, lebo v porovnaní s organizovaným výletom na inú pláž sme ušetrili 56 EUR.

Poobede prichádzame k ostrovu Thira, známejšiemu pod názvom Santorini. Je tu mnoho ponúk výletov, ale ideme na vlastnú päsť. Po vylodení člnmi do malinkého prístavu pod dedinkou Fira, sa rozhodujeme, či sa hore vyvezieme lanovkou, sadneme na mulice, alebo pôjdeme pomedzi ich exkrementy po dosť šmykľavých mačacích hlavách pešo. My sme si to pekne vyšľapali a hoci mi syn skoro odpílil uši, sám hore uznal, že to stálo za to a že na to asi nikdy nezabudene. Západ slnka stíhame vychutnať a loď sa pohýna o 22:00 hod. Smer – demonštrujúce grécke hlavné mesto.

Keďže cena organizovanej okružnej jazdy po Aténach by nás stála 108 EUR bez a 208 EUR s návštevou Akropoly, je jasné, že nikam nejdeme. Opäť je tu ten problém so skorým vstávaním, lebo už o siedmej sme v prístave Pireus. Z lode vychádzame takmer poslední, odhodlaní s deťmi sa len prejsť po prístave, ale stretávame sa so Spirom. O 5 minút už sedíme v jeho taxíku. Vie, že nemáme veľa času a tak sa dohodneme, že nám za 80 EUR ukáže to najdôležitejšie. Máme na to necelé dve hodiny, ale stíhame aj vystúpiť z auta, fotiť, prejsť sa. Parlament (demonštranti obedujú), Hadriánova brána, Diov chrám, starý i nový olympijský štadión, Akropolis z každej strany, vykopávky pod ním, imigrantská štvrť, jachtársky prístav... Spiros by bol naozaj vynikajúcim sprievodcom aj na celý deň. Odchádzame hneď po obede – smer Kefalónia.

Ráno o deviatej sme v hlavnom meste (mestečku) Argostoli. Voda je v prístave neuveriteľne čistá a pri lodi sa vynára korytnačka. Pokojne by sme sa mohli okúpať aj tu, ale bola by to škoda, lebo tento ostrov skrýva neskutočné pláže.Tí organizovaní odchádzajú k jaskyniam a pláži Myrtos, ktorá patrí k desiatim najkrajším plážam na svete. My však chceme vliezť do mora tak rýchlo, ako sa dá. Vieme, že za 10 EUR nás za chvíľku taxík odvezie k hotelu Mediterranee v Lassi. Polospiaca, ale už slnkom zaliata tichá pláž s nádherným pieskom akoby patrila na pár hodín len nám.

Považujem za svoju povinnosť vstať v toto ráno o 05:30 hod. a vybehnúť na najvyššiu palubu. Nie je nás tu veľa, sme asi dvadsiati. Loď vchádza do fjordu, všade je ticho, odrážajúce sa od okolitých vysokých kopcov. More tiež ešte dospáva a pocit, že tu bol v čase povstania v Boke Kotorskej aj môj starý otec, ktorého som nikdy nepoznala, dodáva tomu celému zvláštny nádych. V kajute mám jeho lodný denník, bol kormidelníkom na vojnovej rakúsko-uhorskej lodi a práve som sa rozhodla, že ho nevenujem Kotorskému múzeu, ako som pôvodne zamýšľala. Po raňajkách ideme von a nasadáme hneď do taxíka. Starší pán sa zjavne potešil slovanskému jazyku. Ale rozpráva len on – a to veľa a zaujímavo. História Čiernej Hory, prírodné zaujímavosti, tri týždne vozenia Jeremyho Ironsa, cena za štvorcový meter v Kotore... Za 80 EUR nám ukáže Budvu, Sv. Štefan a počká na nás, kým sa vykúpeme na pláži Jaz. Poobede stojíme na 12.palube a filmujeme, ako loď opakovane trúbi, keď prechádza cez úžiny Boky Kotorskej. Krása.

Vchádzať okolo ôsmej ráno do Benátok má niečo do seba, lebo väčšina turistov ešte spí. Kanály, uličky a námestia sú prázdne a slnko spoza chrbta lode osvetľuje mesto úplne inak, ako pred týždňom. Bellissimo! To je už fakt koniec!? Neuveriteľne rýchly týždeň. Informácie, dojmy – to treba najskôr vstrebať.

Čo k tomu dodať? Najlepšie to vystihla tučná brazílska animátorka, ktorá pomáhala pasažierom pri vyloďovaní na Santorini. Muselo to ísť veľmi rýchlo a ona neustále opakovala: „Cruise is MEGASTRESS!“

Ak to chcete skúsiť a pôjdete bez detí, je to oveľa jednoduchšie. Napriek tomu si myslím, že obdivovať v horúcom lete pamiatky nie je veľmi príjemné. Ak pôjdete s deťmi, mali by byť prinajmenšom také staré, ako tie naše – je to tak na hrane. Jasné, že budete viazaní letnými prázdninami, takže v tom prípade odporúčame nerobiť „sightseeing“, ale „beachseeing“, lebo aj popri tom sa veľa dozviete a uvidíte. A nebojte sa vziať si taxi. Ušetríte veľa peňazí i času. A je v záujme taxikárov, aby vás prišli vyzdvihnúť, takže žiadny strach. Ak sa dá, zaplaťte si kabínu s balkónom a vezmite si so sebou mapu, ktorá mne veľmi chýbala, lebo som nikdy nevedela, okolo akých ostrovov sme plávali.

 

Na spestrenie dovolenkového stereotypu a pre začiatok takúto malú moreplavbu určite odporúčam.

Želám šťastnú cestu!

SCHIFF AHOI!

 

CESTOVATEL 12/2011

http://cestovatel.eu/zo-sveta/europa/114-taliansko/444-plavba-loou-masovy-turizmus-i-poitok