Plachí hrdinovia lesa

Tam, kde ešte neprenikol ruch civilizácie, kde je lesné ticho rušené len hlasmi vtákov, žijú svojím skrytým spôsobom plachí hrdinovia. Len máloktorému návštevníkovi sa podarí ich vidieť. Sú ostražití a o spoločnosť človeka vôbec nestoja. Ak je to len trocha možné, usilujú sa mu vyhnúť skryť sa a v bezpečí vyčkať, kým sa do ich revírov zasa vráti milovaný pokoj. Tým prvým je divá sviňa. Spôsob jej života nám často zostáva skrytý, pretože je to väčšinou nočný tvor. Pred človekom síce radšej uhne, ale ak sa nedá, zmení sa na neohrozeného bojovníka. Je známych veľa prípadov, keď postrelený kus zaútočil na nešikovného lovca, inokedy zas rozzúrená diviačica, chrániaca svoje ohrozené prasiatka, napadla nič netušiaceho hubára.

ODSÚDENÉ NA TEMNOTU
Diviaky sa vydávajú za potravou až so súmrakom, aby sa mohli ešte pred úsvitom vrátiť späť do nepriepustných húštin, kde trávia väčšinu dňa a ktoré sú pre ich život takmer nevyhnutné. Len v nich sa cítia bezpečne, akonáhle ich opustia prekonávajú otvorený priestor čo najrýchlejšie. Väčšinou volia tú najkratšiu cestu k najbližšej húštine. Ak majú vo svojom revíri dostatok pokoja a potravy, zostávajú v ňom veľmi dlho. Inak sú diviaky veľmi nestále a dokážu pri hľadaní potravy prejsť každú noc niekoľko kilometrov. Bohužiaľ, tam, kde sa premnožia, páchajú obrovské škody na poliach. Diviaky sú síce všežravé, živia sa však väčšinou rastlinnou potravou. Svoj jedálny lístok spestrujú len občas drobnými živočíchmi, najčastejšie si pochutia na vajciach či čerstvo vyliahnutých mláďatách svojich na zemi žijúcich "obetí" a nepohrdnú ani zdochlinami zahynutých zvierat. Vďaka svojim širokým možnostiam potravy dokážu diviaky veľmi účelne využívať krajinu, kde sa nachádzajú a uživiť sa čiastočne aj stravou, ktorú iná zver nevyhľadáva alebo nie je ani schopná ju konzumovať. Diviaky žijú väčšinou v tlupách, tvorených rôzne starými diviačicami s mláďatami. Samcov po dosiahnutí určitého veku z tlupy vyženú a tí potom žijú samotársky. K tlupe sa pripoja len na krátky čas v období párenia. Po vykonaní svojich rozmnožovacích povinností opäť miznú v temných húštinách a len veľmi zriedkavo sa objavia.

TOKAJÚCI KRÁSAVCI
Druhým, dnes už vzácnym obyvateľom lesov je tetrov hlušec, milovník pokoja a ničím neporušenej prírody. Patrí vari k najostražitejším tvorom. Pohybuje sa celý deň v poraste, po lesných rúbaniskách či vo vysokom borievčí, odkiaľ mu len občas vykukne hlava na dlhom krku. Potrava dospelých hlucháňov je väčšinou rastlinná. Živia sa najmä ihličím, pukmi, na jar spásajú rôzne byliny, v lete na jeseň rôzne bobuľoviny. Sčasti zbierajú aj hmyz a jeho larvy. V súčasnosti je však hlucháň hlušec u nás ohrozený a jeho tokanie sa na jar ozýva čoraz zriedkavejšie. Záleží len na nás, či zachováme dostatočne pokojné miesta, aby sliepky mohli ďalej vyvádzať svoje kurčatá. Zatiaľ sa tento problém rieši experimentálnym dovozom hlucháňovej populácie. Milovníci lesa však dúfajú, že v priebehu niekoľkých rokov sa títo krásavci opäť u nás udomácnia.

Z hustého porastu zaznela odrazu séria hlasitých chrapľavých zvukov. Záhadný zvuk naháňa človeku menej znalému hlasov prírody strach a vyvoláva v ňom predstavy agresívnej diviačice s mláďatami. Kto sa v lese však pohybuje častejšie, pochopí, že počul typické zvuky danielej ruje. Do vyšších miest vrchoviny, na planiny a miesta riedko porastené mladšími stromčekmi, prichádzajú na jeseň daniely a vymedzujú si hranice svojich rujovísk. Po celej ploche ich rituálne označujú tzv. hrabmi, čo sú prudké pohyby predných behov, ktorými daniely strhávajú bylinný porast pod sebou. Pritom pod bruchom neustále ťahavo potriasajú pohlavným orgánom, z ktorého vyletujú kvapôčky prenikavo páchnuceho moču. Tým daniely pokvapkajú nielen zem, ale aj svoju srsť na bruchu a kolenách.

SVADOBNÁ ARÉNA DANIELOV
Na rujovisku daniely denne vysielajú signály pre svoje vyvolené. Mierne naťahujú krk a v  prestávkach prudko vdychujú. Tak vydávajú silný chrapľavý zvuk. V kútikoch široko roztvorených očí sa im pritom ukazujú hlboké jamky - slzníky, z ktorých zvýšenou mierou vyteká rýchlo tmavnúci sekrét. Takto vzniknutú "masku" tváre si daniel otiera o boky a parožím ju ďalej rozmazáva až pod brucho. Výlučky slzníkov, ktoré samy osebe sú bez zápachu, sa miešajú s močom, zlepujú konce srsti a vytvárajú na bruchu čiernu "spálu". Výrazne nepríjemne páchne, a na mieste, kde také zviera stálo, je v širokom okolí cítiť ešte najmenej hodinu. Daniel sám nevyhľadáva v dobe ruje samičky a svoje rujovisko neopúšťa. Samičky, vábené jeho zvukmi, prichádzajú samy a ponúkajú sa mu. Vzrušené daniely strácajú prirodzenú ostražitosť a starosť o bezpečnosť teda zostane na partnerkách. Aj najmenšie podozrenie ihneď signalizujú a rýchlo miznú do húštin, sledované pánom rujoviska. Vzhľadom na to, že ostatná prítomná danielia zver, ktorá ešte do ruje neprišla, je tiež veľmi pozorná, býva pre človeka veľmi ťažké priblížiť sa k svadobnej aréne danielov. Samotné rujovisko môže byť pomerne malá plocha. Niekedy sa stane, že sa na nej stretne hneď niekoľko rujných samcov. Každý zo ženíchov si udržiava okolo seba akúsi hranicu, kam nesmie iný vstúpiť. Ak sa tak stane, dochádza často k urputným bojom. Začiatok boja vyzerá veľmi nevinne. Obidvaja súperi idú chvíľku bok po boku čudnou topornou chôdzou, akoby nezúčastnene, ale kútikom oka sa ostražito pozorujú. Odrazu od seba prudko odskočia, sklonia hlavy k zemi a plnou silnou vyrazia proti sebe. Tresk pri zrážke parožia je obrovský a počuť ho do veľkej vzdialenosti. Daniely sa do seba zapletú, v hlbokom predklone sa pretláčajú a stáčaním hlavy nabok sa usilujú svojho soka zvaliť na zem. Po chvíli od seba odskočia a nasleduje ďalšia zrážka parožia. Jedince s robustnejšími postavami bývajú silnejšie a slabší borec po niekoľkých neúspešných pokusoch obyčajne utečie z bojiska. Dráma nastane, ak jeden zo súperov spadne na zem. Víťazný daniel mu svojím parožím okamžite útočí na odkryté brucho a slabiny. Ak sa zvalenému zvieraťu nepodarí rýchlo vstať,  končieva súboj jeho smrťou. K takej situácii však dochádza iba zriedkavo. Väčšinou slabší jedinec utečie z boja a víťaz zostáva na rujovisku sám so svojimi nevestami.