Pedagóg

Niekedy mám pocit, že pedagógovia, ktorí učia naše deti potrebujú sami odbornú pomoc, dokonca sa mi zdá, že by sa sami mali učiť, ako majú učiť naše deti, ako sa k nim majú správať a ako vystupovať. Považujem za tragédiu, keď pedagóg zlyhá, lebo sú niektoré povolania, ktoré sú viac menej  poslaním, a práca pedagóga je poslaním rozhodne, lebo dieťa spomína na školu určite tak, že si spomenie na pedagógov, ktorí ho učili.

Často sa stáva, že žiak nenávidí školu preto, že ho pedagóg učí nevhodným spôsobom, že kričí, mentorizuje a nevhodne vystupuje. Pedagóg je totiž preto pedagóg, že má naučiť, čo určite nie je ľahká vec, ale kto sa na túto neľahkú cestu dal, si má svoje povinnosti plniť a žiakov má rozhodne zaujať a tým pádom aj čomusi naučiť.

Moja spolužiačka zo základnej školy je učiteľka. Učí na základnej škole, nanešťastie aj môjho syna. Hovorím nanešťastie, pretože viem, ako sa chová k deťom. Pritom všetkom je to vzdelaná žena, má veľa vedomostí, okrem učenia pracuje externe aj ako sprievodkyňa. Ostala slobodná, zdalo by sa, že keď nemá deti doma, mali by jej prirásť k srdcu tie, ktoré učí. Bohužiaľ, opak je pravdou. Na deti kričí, je hlučná a veľmi direktívna. Včera som s ňou mala zážitok, ktorý mi úplne pokazil náladu na celé poobedie.

So synom sme sa vybrali do obchodu, že ideme za peniaze, ktoré dostal od rodiny k pätnástym narodeninám, kúpiť mp4. Pre obchodom sme zazreli pani učiteľku - moju spolužiačku, ktorá nás rázne pristavila a opýtala sa, ako dopadli prijímacie skúšky na strednú školu. Ja som jej odpovedala, že nie som veľmi spokojná, pretože syn sa nedostal na elektrotechnickú priemyslovku, preto som napísala odvolanie. Prijali ho ale na cirkevné gymnázium, takže má jednu školu istú a na elektrinu dúfam, že ho na odvolanie zoberú. Nato pani učiteľka hlasno poznamenala: „Tak Rišo, ty nie si sprostý, ty si lenivý ako voš!", a keď nereagoval, chytila ho za bradu a otočila mu hlavu smerom k sebe. Toto všetko sa dialo pred obchodom, kde chodilo veľa ľudí. Bradu mu chvíľu držala a dívala sa mu do očí. Bolo to trápne, videla som mu v očiach poníženie. Ja som bola taká prekvapená, že v tom momente som nebola schopná nejako reagovať. Zdalo sa mi nevhodné, aby sa také niečo riešilo mimo školy, aj keď sme známe a viem, že môj syn nie je lenivý, takisto sa mi videlo nevhodné, aby ho vychovávala takýmto spôsobom. „Choď za roh, chcem sa s mamou porozprávať!", prikázala mu, na čo on odpovedal: „nejdem", čo sa mi zdalo od neho logické.

„Nechceš ho dať radšej na technickú školu?, vybavím ti to, mám tam známu zástupkyňu riaditeľa..." ponúkala mi hlasno, pred synom, na čom som jej už  odpovedala:" Nie, on pôjde na takú školu, akú chce a nerob si žiadne problémy, my sa ponáhľame dovidenia".

Jej správanie sa mi však zdalo nevhodné a myslím, že sa dosť ako pedagóg zhodila, aj keď sa poznáme zo školy, jej správanie rozhodne správne nebolo. Okrem toho, ja som vždy bola proti protekcii a nepotrebujem, aby mi ju niekto ponúkal, a to ešte pred synom.

Nechcela som ju nejako zhadzovať, ale keď prejde školský rok, chystám sa jej cez prázdniny  povedať, že sa nesprávala tak, ako sa má. Mám totiž strach, že keď jej to poviem teraz, bude sa na ňom „voziť". Pani učiteľka už mala všelijakých nevhodných výstupov so žiakmi viac, načo sa rodičia na ňu sťažovali, napriek tomu sa na škole drží.

 Je to tým, že je málo pedagógov, alebo že majú nízke platy a mladí  ľudia túto prácu nechcú vykonávať? Je lepšie, aby sa takýto pedagógovia držali na školách?

Slávka