Pásavka zemiaková
Kristína nikdy nevystúpila so svojím svetonázorom pred rozvášneným publikom, pretože sa nedokázala zbaviť spotených dlaní a trémou rozkolísaného hlasu. Vyštudovala politológiu, no radšej ako hru na pravicu a ľavicu mala okopávanie zemiakov v záhrade. Asi sa tam cítila viac uvoľnená a menej upodozrievaná z aktuálneho sociálneho napätia medzi vyššou a nižšou triedou pásaviek zemiakových. To ju podnietilo, aby sa neskôr stala vedúcou istého podniku na výrobu poľnohospodárskych produktov. Vybavovať telefonáty a správy, v ktorých zakaždým bolo treba radiť klientom ako sa najefektívnejšie dokážu zbaviť rôznych škodcov, ju časom omrzelo. Zistila, že ľudia si aj tak urobia všetko po svojom a jej práca je tu potom viac-menej zbytočná. Jedného dňa si povedala: „A dosť!“ Odhodila motyku, galoše, rozpustila si svoj konský chvost a vydala sa hľadať svoje skutočné šťastie.
Čo najskôr sa potrebovala zbaviť trémy. Niekoľko mesiacov navštevovala psychologickú poradňu, kde jej odporúčali v mestskej hromadnej doprave povstať a všetkým navôkol povedať o sebe pár nežných slov. Zo začiatku vykonávala tento adrenalín s červeňou v tvári a nenávisťou voči všetkým psychologičkám na svete. No postupom času ju to začalo baviť a na výlety tohto druhu chodievala po celom Slovensku. Tréma zmizla a Kristína sa stala sebavedomou diablicou. Dnes prednáša na politologických seminároch v zahraničí, je natoľko pracovne vyťažená, že už jej nezostáva čas ani na svoje obľúbené pásavky zemiakové. Teší ju, že konečne robí to, čo ju napĺňa. Hlása svetový mier.
Tatiana Kovalčinová
Pekné čítanie
