Paradajka, paradička, rajčina !

 

S tebu šecko končí a šecko začína !

 

 

Týmto obľúbeným veršom z piesne skupiny Slniečko vzdávam hold tejto rajskej zelenine.

Nie je nič chutnejšie ako čerstvý slovenský chlebík (najlepšie omastený) a rajčinka odtrhnutá v záhrade ešte teplá od slnka.

Nie každému je však dopriate tohto pôžitku. Jednak je mnoho činžákových a aj záhradky okolo víl sú skôr okrasné ako úžitkové. Nikomu sa nechce okopávať a plieť. Skôr tam chytíte oranžového koi kapra ako mrkvu.

V dnešnej dobe si môžem dopriať 12 mesiacov v roku červené rajčiny z mnohých kútov sveta, teda ak sa uspokojím s guľatým tvarom a červenkastou farbou. Ak mi nezáleží na chuti slnka, na šťave stekajúcej po brade aj s drobnými semienkami a na vôni. Pretože to, čo kúpim v obchode a, žiaľ, už aj na trhoviskách sú len atrapy. Pripomínajú mi plastové ovocie v miske na chladničke u našich susedov v 80-tych rokoch. Snažím sa v piatok a sobotu skoro ráno odchytiť na rínku nejakú babku, ktorá má „prebytky“ zo záhrady. Nevadia mi plody rôznej veľkosti, nevadí mi fliačik či prasklinka, ani dokonalú červenú farbu nevyžadujem. Len hľadám chuť detstva a prázdnin u babičky. Asi som náročná. Žiaľ, babičky nám vymierajú, alebo rodina stíha zjesť všetko, čo sa urodí a navyše – na predaj nezvýši. A tak tam spoluobčania z južných okresov držia v auguste zimné ceny a vláčia svoju zeleninu, snáď naklonovanú na zber v nezrelom stave, kilometre v prepravkách. Upodozrievam ich, že to ani oni nepestujú, len kupujú vo veľkoskladoch. Keď takú rajčinu prekrojíte, tesne pod šupkou je veľká časť zelená ( ¼ odkrojím) a zbytok je tuhý, takmer by ste ju mohli krájať na bielom obruse. Vytrvalo svoj tovar vláčia dennodenne hore-dole po Slovensku a ani po 16.00 vám nedajú zľavu. Radšej ich vyhodia do kompostu.

A tak sa spolieham na dobré tety susedy, že ešte moje deti spoznajú tú rajskú chuť a svätosväte sa zariekam, že si budúci rok vyhradím nejaký ten meter štvorcový na štyri plantičky.

 

 

Chitta