PANDÉMIA PREVETRALA REZERVNÉ ÚČTY SLOVÁKOV

Slovenské domácnosti zažívajú zrejme najťažší finančný rok. Kríza spôsobená pandémiou koronavírusu mnohým totiž znížila príjmy, no čo je horšie, rodiny boli nútené siahnuť aj na svoje železné rezervy. Podľa odborníkov sporiť treba aj v ťažkých časoch. „Zo skúseností vieme, že takmer vždy sa v rodinnom rozpočte nájdu voľné prostriedky. Nemusí ísť o veľkú sumu, no sporiť sa dá aj z mála a v ťažkých  časoch,“ tvrdí Andrea Straková, odborníčka na osobné financie z PARTNERS GROUP SK. Pri príležitosti Svetového dňa sporenia, ktorý pripadá na 31. októbra, prináša rady a odporúčania, ako si vytvoriť rezervu.

Skúsenosti odborníkov na financie ukazujú, že na to, aby rodina prekonala prípadné ťažšie finančné obdobie, je nevyhnutné mať odloženú rezervu vo výške šiestich mesačných príjmov. „Pre mnohých je to nepredstaviteľná úloha a aj suma. No treba si uvedomiť, že rezerva sa netvorí zo dňa na deň či z mesiaca na mesiac. Rezervu si treba nasporiť, ideálne vytvoriť si zvyk a zo sporenia urobiť pravidelnú činnosť, pri ktorej si každý mesiac z výplaty odložíme aspoň 10 %,“ vysvetľuje Andrea Straková. Najčastejším argumentom Slovákov býva, že zarábajú príliš málo na to, aby mohli sporiť a odložiť si do rezervy. „Vždy sa dá sporiť a vytvárať rezervu. Aj keby to malo byť len 20 eur mesačne, aj tie pomôžu v ťažkých časoch,“ dodáva odborníčka.  

KRÍZA PREVERILA PRIPRAVENOSŤ DOMÁCNOSTÍ

Podľa posledného prieskumu Nadácie PARTNERS a agentúry Focus poznačila prvá vlna pandémie financie až 44 % slovenských domácností. Viac než polovica z nich pritom ešte v júni počítala s tým, že sa tento stav nezmení a dokonca sa bude počas ďalších mesiacov zhoršovať. Prieskum tiež ukázal, že až tretina domácností bola nútená siahnuť na svoje financie, najčastejšie to boli práve domáce finančné rezervy a sporiace produkty v bankách. „Pozitívnejšou správou z prieskumu je, že väčšina domácností (78 %) si sporí na horšie časy. Z toho 20 % rodín má ideálnu rezervu vo výške šesťnásobku mesačného príjmu, 24 % opýtaných od dvoj- do päťnásobku mesačného príjmu a 16 % má rezervu aspoň do výšky dvojnásobku mesačného príjmu. V prípade, že rodiny počas týchto náročných mesiacov o rezervu prišli, je nevyhnutné rezervu opäť postupne vytvoriť. Začať sa dá aj s minimom a od nuly,“ radí Andrea Straková.

KDE NÁJSŤ VOĽNÉ PENIAZE?

Najviac peňazí vždy zhltne spotreba. Domácnosti, ktoré svoje financie neplánujú, často ani netušia, kde utrácajú. „Krokom, bez ktorého sa nepohnete, je dôkladný prehľad mesačných tokov,“ upozorňuje odborníčka. Kým pravidelné mesačné výdavky, ako sú bývanie, energie, poplatky za mobil, internet či poistenia, sú každý mesiac rovnaké, najviac peňazí uteká práve cez spotrebu. Tú si však podľa odborníčky počas tejto krízy vieme ustrážiť lepšie ako v „normálnych“ časoch. „Súčasné nariadenia a zavádzané opatrenia počas pandémie významne znižujú výdavky na zábavu, dovolenky, kozmetiku, oblečenie, ale aj na stravu mimo domova. Ušetriť na nich vieme desiatky eur mesačne,“ hovorí Andrea Straková. Ďalšími skrytými položkami bývajú častá a zbytočná jazda autom aj na krátke vzdialenosti či nakupovanie nepotrebných vecí v množstevných zľavách.

UROBTE SI PREHĽAD O POVINNÝCH VÝDAVKOCH

Po tom, ako si urobíte dôkladný prehľad nevyhnutných mesačných výdavkov v domácnosti, uvidíte, aké máte voľné zdroje. „Ak vám nezostávajú žiadne voľné prostriedky, je potrebné urobiť revíziu nevyhnutných výdavkov. Často sa totiž stáva, že domácnosť platí zbytočne veľa napríklad za mobilný paušál, internet, energie a taktiež pri spotrebe nakupuje zbytočne veľa do zásoby vo výpredajoch. Moja rada je nájsť si šikovného odborníka na financie, ktorý má s týmito skrytými finančnými únikmi a zdrojmi zároveň dlhoročné skúsenosti a pomôže rodinný rozpočet rozumne nastaviť,“ vysvetľuje Andrea Straková.

AKO SPORIŤ?

Len čo nájdete voľné peniaze, uložte si ich na sporiaci účet. „Najistejší je trvalý príkaz na sporenie, ktorým odchádzajú peniaze hneď po tom, ako vám príde výplata. Zo skúseností viem, že absolútna väčšina Slovákov ak si nastaví tento príkaz spočiatku na 10 % z príjmu, nepocíti rozdiel v životnom štandarde. Ide totiž len o návyk,“ hovorí Andrea Straková. Odvoláva sa na to, že mnohí Slováci si sporia práve naopak – najskôr míňajú, a sporia len vtedy, ak im niečo ostane na konci mesiaca. „Na konci mesiaca však spravidla neostávajú žiadne peniaze,“ varuje odborníčka.

KDE SPORIŤ?

Mnohí považujú za prirodzené držať časť finančnej hotovosti doma. No odborníci na financie upozorňujú, že najbezpečnejšie sú banky. „Na sporiacich účtoch a termínovaných vkladoch peniaze podliehajú Fondu ochrany vkladov do výšky 100-tisíc eur. Výhodou sporiacich účtov je tiež rýchla dostupnosť financií. Peniaze môžete kedykoľvek vybrať. Nevýhodou je nízky úrok, keďže väčšina týchto produktov má úrokovú sadzbu blízku nule,“ vysvetľuje Iveta Hudáková z portálu Finančný kompas. Väčšina bánk ponúka sporiaci účet bez poplatku.

V niektorých je však potrebné splniť niekoľko podmienok, ako sú minimálny mesačný vklad a žiadny výber. Na vytvorenie finančnej rezervy by tak mohol postačovať sporiaci účet v banke. Ak plánujete sporenie na dlhodobejšie ciele, ako je napríklad rekonštrukcia bývania, nové auto, vysoká škola, svadba či štart do života pre deti, alebo je cieľom kúpa bývania či šetrenie na dôchodok, vtedy je vhodnejšie investovanie.   

Príklad 1: Vytváranie rezervy 6-mesačného príjmu na sporiacom účte

Investovaním šetríme na strednodobé a dlhodobé ciele
Iveta Hudáková odporúča kombináciu investičných stratégií: „Na 5 rokov sú vhodné konzervatívne investičné stratégie, na 15 rokov dynamické a na 10 rokov ich kombinácia.“ Investovanie je však náročné, preto odporúča poradiť sa s finančným odborníkom. Dôležité je uvedomiť si, že za 20 rokov pravidelného mesačného investovania sa vieme dopracovať k dvojnásobku vkladov.

Príklad 2: Šetrenie (investovanie) na strednodobé a dlhodobé ciele