Pagáče na tri druhy

Pagáč som už nejedla, ani nepamätám kedy. Veď zdá sa, nielen pagáčmi je človek živý. Niekedy však zdanie klame. Pagáč môže byť rozhodujúcim bodom medzi životom a smrťou, medzi bohatstvom a chudobou, láskou a nenávisťou. Neveríte?

Máme v rodine jedného bratranca, ktorý bol vždy povestný tým, že nič nejedol. Nemal akýsi vzácny druh alergie alebo nechutenstvo. Mal iba neprispôsobivú a tvrdú hlavu. A tak jedol iba to, čo bol ochotný jesť a toho bolo extrémne málo: pečené kura, vlastnoručne na oleji vyrobenú praženicu-škvarenicu, kolu, jablká a pagáče. Žiadne zemiaky, žiadna ryža, žiadna zmrzlina, žiadna radosť. Dodnes sa divím, že sa pri tejto strave dožil takého vysokého veku v plnom zdraví, a nielen to. Je z celej našej rodiny najpodnikavejší a najbohatší. A potom že správne zvolená strava nemôže zmeniť náš život!

Ďalší povestný pagáč, ktorý mi prišiel na rozum, bol ten, ktorý na internáte uschol a stvrdol Dušanovi Dušekovi a on ho hodil z okna vrabcom. Do dráhy letu pagáča sa však dostal jeden z vrabcov a keďže pagáč bol naozaj kvalitne tvrdý a rozbehnutý, stretnutie vrabec neprežil. Dušana Dušeka to natoľko poznačilo, že na túto tému napísal niekoľko poviedok a dodnes sa z toho celkom nespamätal.

Najnezabudnuteľnejšie pagáče na svete ale aj tak robí moja babička. Prívaly pagáčov z jej kuchyne sa zhodovali s prácami vo vinici, vďaka jej úžasným škvarkovým pagáčikom bolo to strihanie, vylamovanie a oberanie pre nás deti aspoň ako-tak znesiteľné. Na raňajky sme dostávali veľké pagáče – materáky (vykrajované pollitrovými hrnčekmi), kto vstal neskôr a už sa mu neušlo, zúril celý deň. Babičkine pagáčiky sú povestné aj svojou extrémnou trvanlivosťou: raz po nejakej viničnej akcii niekto zabudol plechovicu s pagáčikmi vo viničnom domčeku. Keď ju po troch mesiacoch uprostred prietrže mračien hladní starí rodičia našli, boli vraj ako čerstvé. Teda aspoň babička sa tak dodnes dušuje.

Zjesenilo sa a keď na nás občas zubaté slniečko aj zasvieti, nie vždy sa mu dá dôverovať. Mám pre vás teda jeden návrh: poďme spolu na piknik a zostaňme doma. Napečte si pagáče, sadnite si do otvoreného okna, nadýchajte sa sviežeho vzduchu, koľko vám treba, uvarte čaj alebo otvorte víno. Pozvite si do okna niekoho príjemného a piknikujte s ním. Nikdy neviete, ako pagáče zmenia práve váš život!

Pagáče z karu, mastné, ale strašne dobré

1 kg hladkej múky

kocka droždia

3-4 stredne veľké uvarené zemiaky

soľ

voda

Urobíme redšie cesto, ktoré necháme nakysnúť. Cesto roztiahneme na obdĺžnik a na dve tretiny natrieme 20 dkg pomletých škvariek, postrúhame jednu Heru, pol masla, 5 dkg údeného syra, posolíme a preložíme a necháme 10 minúť odpočinúť. Vyvaľkáme a znovu preložíme, necháme odpočinúť (celé opakujeme trikrát).

Vyvaľkáme na 1,5 – 2 cm a vykrajujeme pagáče, potrieme rozšľahaným vajcom so soľou. V dobre vyhriatej rúre upečieme.

Po upečení pagáče nožom podvíhame, ale necháme vychladnúť na plechu, aby si pobrali naspäť mastnotu.


Minipagáčiky alebo tiež Syrokrémové mandličky (čerstvé 14 dní)

40 dkg hladkej múky špeciál

25 dkg masla (Hera alebo Palmarin)

2 žĺtky

3 lyžice kyslej smotany

1 lyžička soli

štvrť prášku do pečiva

dva kusy Syrokrému

10 dkg solených arašidov

1 vajce na potretie

Všetky prísady (okrem arašidov a vajca na potretie) zmiesime na vláčne cesto, rozvaľkáme na 3 mm a malou formičkou vykrajujeme ovály alebo kolieska. Poukladáme nahusto na plech, potrieme posoleným vajcom, na každý dáme pol orieška a znovu potrieme.

Pečieme v dobre vyhriatej rúre.


Tvarohové pagáče

250 g tvarohu

1 Hera

1/4 kg hladkej múky

2 žĺtky

kávová lyžička soli

(prípadne korenie)

Spravíme cesto, necháme oddýchnuť. Vyvaľkáme na 1,5 – 2 cm, malým pohárom vykrajujeme pagáčiky. Pred pečením potrieme žĺtkom.

Pečieme v dobre vyhriatej rúre.