Opitý asistent

Tomáš bol typický mladý muž, ktorý sa rád zabával, leňošil a sem-tam aj študoval. Najradšej mal obdobie sám s nohami na stole, notebook na stehnách a telka hučí na plné pecky. Nebol zviazaný žiadnym snúbeneckým a už vôbec nie manželským zväzkom, o ženách si rád pospevoval alebo ich obchytkával na žúroch. Mal rád svoje pohodlie, svoju mäkkú posteľ, na ktorej ho obmedzovali len velikánske vankúše od každej jednej bývalej lásky a nenávidel, keď ho počas študijného odpočinku vyrušila mama pre obyčajný obed.

Chalan skúšal šťastie na každej skúške a záverečnom hodnotení, no zisťoval, že so šťastenou si zatiaľ ruku nepodal, lenže život ide ďalej a on sa nebude zapodievať nejakými suchými teóriami. Prvoradá je prax a tú možno získať len v kopcovitých terénoch. Nie, rozhodne sa Tomáš so svojimi lenivými praktikami nevybral strieľať diviakov do lesa, ale riskoval úplne iným spôsobom. Raz bol finančným poradcom, no keď mu po stýkrát zložili mobil, zhnusila sa mu akákoľvek rada ohľadom sporiacich systémov, inokedy vystupoval ako asistent asistenta v asistentských službách, teda opäť sa žiadneho úspechu nedovolal.

Tomáša časom omrzelo takéto pätolízačstvo a rozhodol sa, že odteraz až do konca vysokoškolského štúdia sa bude potiť nad knihami a prestane riešiť akékoľvek zmluvy a dohody. Ešte si celé dva akademické roky môže naplno užiť študentské právomoci a výhody plynúce z dvanásťhodinového spánku, tak prečo by to odmietol? A už vôbec nebude odmietať účasť na piatkovej Hawai party, kde budú takmer všetky známe, ale aj nepoznané, no niekoľkými prehodenými slovami pri bare a objednanými poldecákmi na stole sa táto inkognito bariéra prekoná.

Párty sa začala presne tak ako každá iná. Veľa hudby, alkoholu, plno krásnych žien a neutíchajúcich mužských pohľadov. Kto tancoval, piesok mal až v nohavičkách, kto stál ako prikovaný, ovieval sa palmovými listami. Absolútny luxus a pohoda! Pre Tomáša toto pohodlie trvalo, len dokým ho po pleci nepobúchal starý známy parťák. „Čau, ako žiješ, čo robíš a kde sa pohybuješ? Už som ťa celú večnosť nevidel,“ prihovoril sa podnapitý Majo. „Ááá, tak vieš, zo strednej som odišiel na výšku, hrám sa na veľkého ekonóma a flákam sa raz tu inokedy tam. Ty sa pochváľ, už som dlho nepočul pod oknom hučať tvojho starého veterána. Kde si zmizol?“ vyzvedal sa Tomáš. „No predsa do Blavy hľadať si dáku dobrú prácu, veď tu sa okrem trojcentovej brigády v supermarkete nedá nič poriadne nájsť. Chvíľu som tam blúdil, žil z instantných polievok a čakal, kedy sa fotrovci nado mnou zľutujú a pošlú mi peniaze na účet. Ani za ten svet nechceli, aby som odišiel z domu. Len vysoká, vysoká a štúdium je prvoradé! Toho som sa napočúval každý jeden boží deň,“ posťažoval sa Majo.

Tomáš sa len potmehúdsky usmial, pozval kamaráta na pohárik a po štvrtom otočenom poldecáku zistil, ako sa jeho kamarátovi zo strednej darí v hlavnom meste. Je predajca nejakých automobilových záležitostí, samozrejme, nie v kamennej predajni, ale behá, vybavuje a zháňa zákazníkov. Že vraj má zisk, aj keď žiadneho klienta nesplaší, vraj sa jeho mesačný príjem pohybuje v tisíckach. Vystačí si aj s trojmesačným kurzom a žije sa mu absolútne senzačne. Býva v garsónke, ktorú si sám platí, a vychutnáva si svoju sebestačnosť. Samozrejme, ak by bol Tomáš triezvy, týmto básničkám by neuveril.

Lenže on už čo-to popil, a preto sa mu Majova ponuka na spoluprácu zdala ako jedinečná príležitosť na rýchly kariérny vzostup. „Počuj, Tomáš, do žiadnych problémov by som ťa nezaťahoval, ak by sa mi vo firme nedarilo, už dávno by som tam nebol. Môžeš s nami spolupracovať aj na dohodu, komunikovať online a pracovať v podstate z pohodlia vlastného domova,“ ohuroval svojho kamaráta obyčajnými pyramídovými praktikami.

Ako každý biznismen, čo v noci stráži mobil a cez deň ani neobeduje, mal vo svojej taške cez rameno pár listín, ktoré stačilo na mieste podpísať a ďalší hráč je v hrsti. Pri ich stole to vyzeralo ako v reklame na prací prášok, ktorý nosí každá správna dáma v kabelke. Ale to je trochu na inú tému, pre nás je teraz zaujímavejšie, čo sa dialo nasledujúce ráno, respektíve na obed, keď Tomáša zobudil jeden nezrozumiteľný telefonát.

„Dobrý deň, ďakujeme Vám za záujem pracovať pre našu spoločnosť. Na mail sme vám zaslali podrobnejšie spísané pracovné podmienky, ide v podstate o to isté, čo vám včera vysvetlil náš spolupracovník, len do konca týždňa, prosím, uhraďte registračný poplatok. Nezabudnite, že prvé štyri mesiace musíte predať produkty aspoň za tritisíc eur, inak ste bez zisku a následne sa na vás vzťahuje aj poplatok za nedodržanie zmluvných podmienok. No tieto záležitosti už máte prekonzultované. Prajeme Vám veľa úspechov.“ Keď sa Tomáš v posteli rozpamätal, hrdlo mu začal zvierať pocit bezmocnosti a strachu z toho, ako o tomto svojom opileckom krachu povie rodičom. Jednoducho podpísal zmluvu takmer s diablom, čakajú ho teda senzačné prázdniny.

Tatiana Kovalčinová