Opičia sa po ľuďoch

 

Erika sa približuje k svojej priateľke Betti a jej dieťatku. Chce si opičie mláďatko povarovať. Túži dotknúť sa maličkej bytosti s riedkymi chĺpkami, a preto sa stále zreteľnejšie usmieva. Matka opičiaka však vníma situáciu inak. Zaujme výhražnú pozíciu. Napätie stúpa. Matka pevne chytí svoje mláďa a nasleduje naháňačka sprevádzaná krikom. Náhle zasiahne Vera. Gestami a mimikou upokojuje svoje spoločníčky a všetky opice sa vrátia k pôvodnej činnosti. Uprostred stáda makakov nehybne stojí Bernard Thierry. Nezasahuje do situácie a opice sa správajú, akoby tu vôbec nebol. Sledoval celú scénku a komentuje ju slovami:

"My ľudia  zažívame také situácie každý deň a zmierlivé zakončenie konfliktu nám pripadá bežné. Pre zvieratá je však podobné správanie veľmi neobyčajné. Tieto opice sú makaky tonkeanské a pochádzajú z Celebesu v Indonézii. Keby išlo o makaky rhesus, tie by sa v takej situácii pobili a pohrýzli a uzmierenia cez sprostredkovateľa by sme sa asi vôbec nedočkali."

Každý druh makakov, z ktorých väčšina žije v Ázii, má svoju vlastnú sociálnu hierarchiu, ktorá je teraz stredobodom záujmu francúzskeho etológa. Mimoriadne výrazná je štruktúra organizácie u druhu makak rhesus. Bezvýhradne dominujúceho samca rešpektuje celá skupina. Iba vzácne dochádza k zrážkam s inými príslušníkmi stáda. Tie však bývajú tvrdé a končia sa vážnymi poraneniami. K vodcovi sa nikto nesmie priblížiť bez toho, aby mimikou nenaznačil podriadenosť. Každý sa zaoberá svojimi záujmami. Samičky sa starajú o mláďatá, v ktorých blízkosti sa môžu pohybovať iba najbližší príbuzní. Makaky jávske majú podobnú hierarchiu, aj keď menej prísnu. U makakov tonkeanských sú vzájomné vzťahy oveľa  jemnejšie. Ani tu nechýba dominantný samec, ale opičie mláďatá to neberú na vedomie a skáču mu po chrbte, kedykoľvek sa im zachce. Sú predmetom záujmu a starostlivosti väčšiny členov stáda. Matka dovolí svojim príbuzným - matke, sestrám a dcéram - aby sa starali o jej novorodenca.

 

Makaky tonkeanské dokážu vyjadriť aj svoj nesúhlas a ostrý protest, väčšinou však iba krikom. Skutočné stretnutia sú vzácne a súpera často upokojí sprostredkovateľ, ktorým nemusí byť iba vodca stáda. Ktokoľvek z makakov môže rozptýliť konflikt objatím a stiskom alebo výrazom tváre alebo zovretím perí. Jednu zo zakladateliek tunajšieho rodu priviezli pred mnohými rokmi z Ázie. Medzi človekom a opicami sa však nikdy nenadviazal kontakt, aby zostalo zachované prirodzené správanie sa opíc. Väčšina štrasburských makakov nepociťuje strach.

Vedci však pri svojej práci musia byť opatrní. Ak sa totiž makaky cítia ohrozené, vedia sa brániť ostrými tesákmi a môžu byť veľmi nebezpečné. Psa, ktorý omylom vliezol do ich ohrady, opice, ktoré sa inokedy vždy správali mierumilovne, roztrhali na kusy. Ak makaky zaútočia v skupine, vždy sa držia pri sebe. Bernard Thierry pozoroval primáty v ich prirodzenom prostredí na ostrove Bali. Ostrov je starým hinduistickým kráľovstvom a opice - makaky jávske - tu uctievajú najmä v priestoroch chrámov, kde nachádzajú útočisko. Kradnú tu obetné dary a sú vyhľadávanou turistickou atrakciou. Stratili plachosť, žobronia od turistov maškrty, vyťahujú im z vrecák okuliare, kradnú klobúky alebo obuv. Tieto trofeje pre ne nemajú cenu, turisti ich však ochotne vymenia za banány alebo búrske oriešky.

V Ubude Bernard pozoroval, že makaky jávske používajú predmety ako nástroje. Listom naberali z nádrže vodu ako lyžicou a takto si ju podávali k ústam. Tento jav zatiaľ nikto neopísal. Thierrymu cesta na Bali priniesla potvrdenie jeho doterajších skúseností:  Makaky zo Štrasburgu sa správajú podobne.

O niečo ďalej na sever je súostrovie Sulawesi, bývalý Celebes. Najväčší ostrov má podobu štyroch hornatých polostrovov. Cieľom Thierryho pobytu na súostroví bolo zvážiť možnosť vypracovania porovnávacej štúdie správania makakov tunajších a zo Štrasburgu. Japonský doktor Matsumura sa totiž zaoberal správaním sa makakov moorových a zistil, že majú podobné črty, ako francúzski kolegovia opísali u makakov tonkanských. Všetky makaky sú si morfologicky veľmi  blízke, ale svojím správaním sa do takej miery odlišujú, že nám ich hlbšie pozorovanie môže napovedať veľa o evolúcii sociálnych skupín. Pre Bernarda Thierryho je etológia neoddeliteľná od evolučného procesu. Od Darwinových čias sa evolučná teória opiera najmä o údaje morfologické, biometrické a molekulárne štrukturálne. Proti tomu nemožno namietať, avšak vlastnosťou živých tvorov je aj pohyb a spôsob vyjadrovania. Ktoré spoločenstvá sú na vývojovo vyššom stupni? Tie tolerantné, alebo tie s pevnou hierarchiou členov? To dnes nemôžeme s istotou posúdiť. Obidve sa prispôsobili a v budúcnosti môžeme rátať s ich ďalšou adaptabilitou. Napríklad makaky rhesus a jávske zaplavilli indonézske a indické mestá. Vedia si dokonca otvoriť kohútik i zatvoriť fľašu.

 

V chráme na ostrove Bali sme odložili kúsok potravy pre makaka jávskeho. Priblížila sa k nám samička, ktorá sa usmievala. Chcela nám tak vyjadriť svoju vdačnosť, alebo sa k nám správala ako k nadriadeným a prejavila týmto spôsobom submisívne postavenie? U makakov tonkeanských sa úsmev stal znakom priateľstva. Výmena úsmevov posilňuje putá medzi jedincami. Priatelia si navzájom pomáhajú, čo upevňuje sociálnu štruktúru a pomáha rozvoju jedincových  schopností. Ak dôjde ku konfliktu, je na prvý pohľad jasné, kto je zásluhou prítomných priateľov silnejší. Signe Preuschoftová si všimla, že makaky svoje úsmevy sprevádzajú aj akýmsi zvukom.  Výskum v tejto oblasti pokračuje. Ak smiech prestane byť iba záležitosťou človeka, bude treba zamyslieť sa nad jeho novou definíciou.