Odpusť nám naše hriechy

Mekka. Tieň boží na zemi. Deväťkrát sväté velebené mesto. Zakázané mesto, do ktorého nie je povolený vstup neveriacim, zato veriacim sa za jeho návštevu dostane božej odmeny. Uprostred nádvoria Veľkej mešity stojí Kaaba, murovaná dutá kocka pod čiernym hodvábnym príkrovom, dom boží. Vystavená Adamom, zničená potopou sveta a obnovená Abrahámom, bola Mohammedom, posledným z prorokov, opäť zasvätená Bohu.

K tomuto stredobodu islamu smerujú moslimovia celého sveta. K miestu skrytému medzi holými pahorkami Arabského poloostrova na 21. stupni a 26 minútach severnej šírky a 39. stupni a 40 minútach východnej dĺžky - do Mekky. „A ohlás ľudu púť! Nech k tebe prídu pešo, alebo na bystrých ťavách zo všetkých hlbokých priesmykov." Dvadsiata druhá súra koránu ukladá všetkým dospelým, ktorí nie sú príliš chorí alebo príliš chudobní, aby sa vybrali na púť (hadždž) aspoň raz v živote. Vydávajú sa na cestu, ktorá niektorých stojí celoživotné úspory, iných iba podpis šeku. Plavia sa cez more, obídu pol sveta, aby sa stali dokonalejšími, aby splnili jedno z piatich prikázaní každého moslima. Okrem pútí ukladajú tieto prikázania ešte modlitby, dodržiavanie pôstu, udeľovanie almužien a šahádu (vyznanie viery). Ťavy nahradili lietadlá. Prichádzajú do Mekky už po 14 stáročí. Predtým trávili na neistých miestach mesiace i celé roky, vystavení útokom lupičov a zlodejov. Bývali ich desaťtisíce. Dnes ich je okolo dvoch miliónov. Počet by bol ešte vyšší, keby Saudská Arábia nezaviedla v roku 1988 kvóty. Namiesto cestovania na ťavách dnes prilietajú jumbo-jety, ktoré pristávajú v minútových intervaloch na letisku v Džidde, 70 kilometrov od Mekky. Ešte pred pristátím sa pripravia pútnici na ihrám, stav zasvätenia, ktorý je podmienkou vstupu do posvätného okrsku Mekky. Jeho vonkajším prejavom je púštny šat, pozostávajúci z dvoch bezšvových pásov bielej látky. Jeden sa ovinie okolo bokov ako suknica, druhý sa prehodí cez ľavé rameno a sprava sa zaviaže na uzol. Spodná bielizeň nie je dovolená. Jediným doplnkom je opasok, nanajvýš sandále, ktoré chránia iba chodidlá. V stave ihrámu je pútnikom zakázané strihať si vlasy a nechty, česať sa, prelievať krv, trhať rastliny, používať parfémy a pohlavne sa stýkať. Zastúpení su moslimovia vari zo všetkých kútov sveta. 200 tisíc pútnikov z Indonézie, 75 tisíc z Iránu, 60 tisíc z Turecka a Egypta, desaťtisíce z Malajzie, Indie, Alžírska, Nigérie, tisíce z Čečenska, Číny, Nemecka, Bosny, USA až po desiatky pútnikov z Fidži. Palestínčania s izraelským pasom musia najskôr žiadať o náhradné cestovné doklady v Jordánsku alebo na Arafatových autonómnych úradoch.

Boh a počítač nerobia rozdiely

Tu nie je miesto na politiku. Nad všetkým prísne bdie saudská polícia a vojsko. Prichádzajú sunniti i šiíti. Na pár týždňov akoby tu ožil stav pôvodnej islamskej jednoty prvých rokov. Stav, ktorý v priebehu mnohých stáročí rozvrátili početné roztržky a vojnové strety. Mocenské centrá islamu v priebehu vekov vznikali a zasa zanikali - Damask, Bagdad, Córdoba, Konstantinopol. Duchovné centrum zostalo na meter presne na mieste, ktoré Muhammad kedysi zbavil 360 pohanských modiel a zasvätil ich jedinému Bohu, v Mekke. Tu sú si všetci rovní pred Bohom - a pred počítačovým systémom HlAS, ktorý pútnika premení na čiarový kód. Samolepku s osobitnými údajmi dostane každý do svojho pútnického pasu, pre ľahšie odbavenie na kontrolných bodoch pred Mekkou i za ňou. Na autobusovom termináli letiska, rovnako ako v Medine potom stačí prečítať údaje pomocou príručného skenera. Príslušné úrady vedia, kde sa ten ktorý pútnik pohybuje, a najmä či naozaj vycestoval. Pre pútnikov z chudobných krajín je ropné bohatstvo Saudskej Arábie magnetom, ktorý láka k ilegálnemu zotrvaniu v krajine. Ak petrodoláre založili ekonomickú silu krajiny, tak islam je zárukou jej súdržnosti. Keď kráľ Fahd v roku 1985 nahradil titul "Veličenstvo" označením "chadim", v preklade strážca alebo aj sluha oboch posvätných miest, Mekky a Mediny, bol to dobre premyslený akt.

Kameň veľa znesie

Najskôr pravou nohou vstúpia do Veľkej mešity, aby sedemkrát obišli Kaabu. Púť sa začína aj končí pohybom, zaliaľ čo jej vyvrcholením je zotrvanie v púštnom údolí Arafát. V mešite uvíta pútnikov studená nádhera mramoru. Žiadne obrazy, žiadna hudba. Len slová, nič len slová. Mešita pojme tri štvrte milióna ľudí. Vo chvíľach modlitby ustrnú v pohybe a stoja tesne vedľa seba. Medzi nimi nezostáva ani medzierka. Potom sa opäť dajú do pohybu, aby sedemkrát obišli Kaabu. O štvrtej ráno je tu väčšia prevádzka než cez obedňajšiu páľavu. Tridsaťtisíc ľudí môže počas hodiny vstúpiť do mešity všetkými vchodmi. Veriaci neočakávajú zázraky. Nikto neodhadzuje nepotrebné barle. Špirála ľudí sa skrúca a na konci sa rozplýva. Tam je objekt ich uctievania. Čierny kameň vraj bol kedysi mliečne priezračný. Až pri dotykoch s ľudskými hriechmi získal tmavočiernu lesklú farbu. Treba ho pobozkať, pretože aj Prorok ho pobozkal. Všetko má svoj poriadok, všetko je predpísané, aj to, že Kaabu treba obísť trikrát rýchlo a štyrikrát pomaly.

Aj technika je dar boží

Ako môžu ten istý obrad v rovnakom čase splniť 2 milióny ľudí bez toho, aby si pritom prekážali? Pre zvládnutie nových nárokov a ich skĺbenie so starými tradíciami vzniklo pred 22 rokmi "Hají Research Centre" s databankou hadždž, združujúcou dopravných expertov, lingvistov, kybernetikov, biológov a matematikov. "Presadili sme zákaz súkromných automobilov. Prednosť majú peší," hovorí zakladateľ strediska Angawi. Testovali sme mikrobiologické zloženie vzduchu a zistili sme, že ovzdušie v stanoch je oveľa lepšie než v klimatizovaných domoch z betónu. Pre pútnikov, ktorí hovoria viac než stovkou rôznych jazykov, pričom veľa z nich nedokáže poriadne čítať ani vo svojom jazyku, vznikol farebný orientačný systém s rôznofarebnými kobercami vo Veľkej mešite. V pláne sú piktogramy k jednotlivým miestam hadždž. Obrad státia na plošine, vzdialenej 21 kilometrov od Mekky, je vyvrcholením celej púte. Od jeho vzniku, teda od 9. dňa dvanásteho mesiaca v moslimskom kalendári, sa odvíja celý harmonogram hadždž. Celá námaha pútnikov by vyšla navnivoč, ak by veriaci nedorazil na rovinu Arafát skôr, než slnko skĺzne za obzor. Iné časti púte - prvé obchádzanie Kaaby alebo kameňovanie - môže pútnik s ľahkým srdcom delegovať na iného alebo vykúpiť sa veľkorysou zvieracou obeťou, plošinu Arafát však musí absolvovať sám. Státie na planine Arafát môže trvať celý deň, alebo aspoň od obeda do západu slnka. Státie, modlitba, dva milióny ľudí spojených jednou vierou. Žiadne hovory. Vo vzduchu visí ťaživá horúčava. Svet sa zmenšil, cesty skrátili. Vek pútnikov sa stále zvyšuje. Dnešný priemer je 55 rokov. Stúpa aj počet úmrtí v dôsledku vyčerpania a srdcových slabostí, ročne to sú stovky ľudí. Oceňuje Boh tých, čo po celé hodiny vytrvávajú vo vyhni údolia a noci trávia bez stanu na holej skale? "Nie," hovorí imám Talal, jeden z organizátorov. "Klimatizácia, autá a stany sú predsa dary božie. Boh niekoho inšpiroval na ich výrobu, aby sa použili pre blaho pútnikov. Tak to je," zakončí a zdvihne jeden zo svojich mobilných telefónov.

Ani požiar ich nezastavil

Niektorý z pútnikov si v stanovom mestečku chcel uvariť čaj, ako neskôr ukázalo policajné vyšetrovanie. Plameň z variča preskočil na stan a vietor ho bleskurýchlo rozniesol okolo. Počas niekoľkých hodín ľahlo popolom 70 tisíc stanov. Záchranári na motorkách sa márne predierali príliš úzkymi uličkami. Nad mračnami dymu a vybuchávajúcimi fľašami plynových varičov bezmocne krúžili hasičské vrtuľníky. Bilancia: 343 mŕtvych a vyše tisícky zranených. Svätú púť táto udalosť nezdržala ani o minútu. Kto bol pri vedomí a mohol ísť alebo sa dať odniesť, bol pred západom slnka nasledujúci deň v Arafáte. 0 36 hodín neskôr sa zástupy ľudí vracali. Vo vzduchu bolo ešte cítiť spálenisko, ale pre pútnikov už bolo pripravených 70 tisíc nových stanov, pozbieraných vo všetkých dostupných skladiskách a vztýčených za deň a noc príslušníkmi Národnej gardy.

Kameňovanie diabla

Z Arafátu odchádzajú pútnici po zotmení k mešite Muzdalifa. Po rannej modlitbe pokračujú do údolia Miná, aby sa zúčastnili kameňovania satana. Môžete tu počuť rovnaký príbeh, ktorý poznajú aj židia a kresťania. "Obetuj svojho syna," povedal Boh Abrahámovi a ten zobral lzáka za ruku a išiel s ním na horu, aby zhromaždil kamene na oltár. V islame sa Abrahám nazýva Ibráhím a namiesto Izáka s ním stúpa na horu Ismán. Koniec príbehu je rovnaký. Už samotná ochota obetovať Bohu vlastného syna stačila, obetovaný bol napokon baran. Keď boli syn a otec na ceste nahor, pokúsil sa ich diabol trikrát odviesť z cesty poslušnosti. Trikrát ho zahnali kameňmi. V údolí Miná je diabol dodnes, dokonca trikrát: Veľký satan, Stredný a Malý satan. Sú to tehlové stĺpy obkrúžené múrom, z ktorého sa hádžu kamene. Po všetkej mieruplnej vrúcnosti, chôdzi, státí a modllibách prichádza katarzia. Ak Boh chce, aby boli veriaci zbožní, a oni napriek tomu upadajú do hriechu, niekto musí byť vinný. Je to diabol, a tak ho treba zničiť. Tisíce rúk hádžu kamene, ktorých veľkosť by sa mala pohybovať medzi veľkosťou hrachu a fazule. Sila chvíle niektorých donúti, že chytia všetko, čo im príde pod ruku, skaly veľké ako päsť, kade na vodu, igelitové tašky. Sedemkrát sedem kameňov má hodiť veriaci. V noci prichádza buldozér, aby ich odhrnul nabok.

Obeť Bohu, mäso chudobným

Po trojdňovom kameňovaní nasledujú porážky obetovaných zvierat. Mäso sa má rozdať chudobným, ale kde vziať odrazu toľko chudobných, aby skonzumovali značné množstvo mäsa, ktoré sa v horúčave rýchlo kazí? Aj tu sa ponúka pragmatické východisko: za 365 riálov dostanete potvrdenie, že za vás bude obetované zviera, ktorého mäso bude ihneď zmrazené a rozoslané potrebným v 27 islamských krajinách. V tomto roku sa takto predalo 413 tisíc kupónov. Tí, čo berú prorokov príkaz doslovne, konajú aj naďalej obete na voľnom priestranstve. Mäso porazených zvierat odpracú a špeciálne čaty odvážajú na spálenie do krematórií. Po skončení púte pomaly mizne dočasné miliónové mesto medzi Mekkou a Arafátom. V čase jeho krátkej existencie sa tam narodilo niekoľko detí a zopár starcov zomrelo. Život i zánik mesta je celkom v réžii Ahmeda ben Muhammada Bilala, zodpovedného priamo ministrovi vnútra. Svoju úlohu berie ako vojenskú operáciu. Osobitní experti zbierajú skúsenosti na svetových výstavách a olympijských hrách. Štartujúce lietadlá odvážajú v minútových intervaloch pútnikov a na svätých miestach opäť zavládne pokoj. Pútnici splatili svoj dlh voči Bohu. Investovali všetko, čo mohli, do nádeje na vstup do posmrtného raja. Život je krátky a neistý, viera nie.

(Spracované zo zahraničnej tlače)