Odborníci zostavili rebríček najnáročnejších stavieb stredoveku

Pustý hrad vo Zvolene, hrad Nitra, Spišský hrad a hrad Zniev. Tieto štyri slovenské hrady sa umiestnili na prvých priečkach rebríčka Najnáročnejších stavieb stredoveku, ktorý zostavila Kláštorná Kalcia v spolupráci s odborníkom na architektonicko-historický výskum pamiatok Michalom Šimkovicom. Zdá sa vám výstup na ich hradné kopce vyčerpávajúci a riadne sa pri tom zapotíte? Potom si predstavte, ako fyzicky náročné bolo tieto hradné opevnenia vybudovať. Pred stovkami rokov a bez pomoci technológií.

Éra najväčšej výstavby hradov na Slovensku sa datuje do obdobia 12. a 13. storočia, kedy bola potrebná masívna ochrana panovníka aj bežného obyvateľstva pred vojenskými ťaženiami nepriateľov. „Hornatý terén Slovenska poskytoval množstvo lokalít s ťažkou dostupnosťou, kde bolo možné umiestniť hrady do výhodných obranných polôh. V dobe svojho vzniku totiž boli spravidla jediným opevneným sídlom schopným odolať sústredenému vojenskému útoku,“ vysvetľuje funkciu hradov Michal Šimkovic, odborník na architektonicko-historický výskum pamiatok, ktorého Kláštorná Kalcia oslovila ako spoluautora rebríčka. Odolnosť týchto kamenných murovaných hradov overil aj tatársko-mongolský vpád v roku 1241 až 1242. Počas neho sa podľa legendy uhorský panovník Béla IV. uchýlil na hrad Zniev a  vraj obrancom dala silu ubrániť sa nielen masívna stavba, ale aj miestna minerálna voda.

Výstavba hradov bola vo svojom období extrémne náročná a vyžadovala veľké úsilie a zručnosť. „Pri budovaní hradu bola fyzicky náročná nielen samotná stavba, ale aj sprievodné činnosti. Napríklad pri výstavbe hradu Zniev bolo nevyhnutné vybudovať prístupovú cestu v ťažko dostupnom teréne na vybrané miesto, v Nitre zase zbúrať staršie stavby, opevnenia a upraviť terén. Na Spiši a Orave sa zase pasovali s výstavbou na okrajoch vysokých skalných brál,“ hodnotí Michal Šimkovic náročnosť stavieb.

Veľkú fyzickú námahu si vyžadovala aj doprava stavebného materiálu na stavenisko. Vzhľadom na geologickú pestrosť nášho územia dominoval medzi stavebnými materiálmi stredovekých murovaných hradov lomový kameň. Naopak, výnimočné na to obdobie bolo použitie tehly a opracovaných kamenných kvádrov. Časť kameňa spravidla získavali majstri úpravou terénu priamo na stavenisku, ale doložený je aj dovoz z blízkeho okolia.

Stavbári siahli na dno svojich síl aj pri samotnej stavbe hradných múrov a preprave materiálu v rámci staveniska, obzvlášť ak múry vyrástli do väčšej výšky. „Jedinou známou mechanizáciou bolo použitie kolesového šliapacieho žeriavu. Jeho funkčná replika sa používa dodnes pri oprave hradu Vinné. Na základe stredovekých vyobrazení stavieb však vieme povedať, že značná časť transportu stavebného materiálu sa realizovala ručnou vynáškou po drevenom lešení alebo rebríku. Výstavba múrov prebiehala spravidla zo samonosného lešenia, ktoré tvorili nosné trámy z guľatiny zamurované do budovanej steny,“ popisuje dobové stavebné postupy Michal Šimkovic.

Fyzicky náročnou činnosťou bola aj údržba rozsiahlych hradných areálov po ich dostavaní. Jedným z dôkazov je aj skutočnosť, že niektoré hrady ani nedostavali, iné počas stredoveku výrazne zmenšili na menšiu plochu (Nitra, Zvolen-horný hrad), alebo ich skoro opustili.

Aj keď dnes už je možné väčšinu fyzicky náročných stavebných činností nahradiť strojmi, pri výstupe na takýto hrad si stále musíme poradiť sami. Je preto potrebné prispôsobiť tomu príjem energie a dať si v strave pozor aj na dostatok minerálov, ktoré sú dôležité pre prácu svalov a celkovo kostrovo-svalového aparátu. Napríklad pri 8-hodinovom aktívnom pohybe, napríklad aj výstupe na hradný kopec spojenom s turistikou po okolí, stratíme až 400 mg vápnika, čo je pri odporúčanej dennej dávke vápnika 1 000 –   1 300 mg podľa veku a pohlavia podstatná časť. A tú by sme mali adekvátne doplniť, ideálne prirodzenou formou.

„Naše svaly vďaka fyzickej námahe využívajú vápnik vo zvýšenej miere a okrem toho vápnik zlepšuje aj metabolizmus - využiteľnosť glukózy ako zdroja energie. A keďže telo si nevie vápnik vytvoriť samo a my nechceme, aby si ho zobralo z kostí, musíme vápnik dodať zvonka, najlepšie priebežne. Preto počas všetkých fyzicky náročných činností odporúčam zvýšiť príjem tekutín a zaradiť medzi ne aj vápnikové minerálne vody,“ vysvetľuje MUDr. Adela Penesová, PhD., lekárka a odborníčka na pohyb a obezitu. Práve ionizovaná, voľná forma vápnika v minerálke je pre naše telo ideálna na vstrebávanie tejto látky. Navyše, pitie minerálnej vody väčšinou nie je nárazové, takže dochádza k postupnému a prirodzenému príjmu vápnika, čo je pre náš organizmus vhodnejšie. Hladina vápnika v krvi potrebná pre všetky jeho úlohy v našom tele sa tak udržiava priebežne a pomáha pri fyziologickom hospodárení s vápnikom. 

Napite sa vápnika

Zbaľte si preto na najbližšiu návštevu niektorej z najnáročnejších slovenských stredovekých stavieb aj dostatočný pitný režim, ideálne vápnikovú minerálku. Minerálna voda Kláštorná Kalcia je bohatým a prírodným zdrojom vápnika, ktorý prispieva k spevneniu vašich kostí a regenerácii vašich svalov, a obsahuje aj dostatočné množstvo horčíka. Všetky jej fľaše sú vyrobené iba z recyklovaných PET fliaš vyzbieraných v slovenskom zálohovom systéme.

Najnáročnejšie stredoveké stavby na Slovensku

Rebríček Najnáročnejších stavieb stredoveku pripravila Kláštorná Kalcia v spolupráci s Michalom Šimkovicom, odborníkom na architektonicko-historický výskum pamiatok. Do rebríčka boli vybrané stredoveké hrady z 12. až 13. storočia.

Zdoj: pixabay.com

1.    Pustý hrad, Zvolen

Pustý hrad je ojedinelý komplex dvoch hradov spojených do jedného celku, ktorý dosahuje rozlohu 4,5 ha. Hradný areál bol opevnený mohutnou hradbou, ktorá v konečnej podobe dosiahla dĺžku až 1 600 m. Centrálnou stavbou najstaršieho hradu vybudovaného na konci 12. a začiatku 13. storočia bola mohutná hradná veža s múrmi s hrúbkou 3 m postavená na najvyššom bode hradného kopca. Okolo nej vzniklo opevnenie chrániace rozsiahlu plochu hradu s rozlohou 3,5 ha.  Krátko po jeho výstavbe vznikla na nižšom výbežku hradného vrchu ďalšia masívna stavba - obytná veža. Aj túto vežu obklopilo mohutné opevnenie a začalo budovanie spojovacej hradby medzi oboma hradmi.

2.    Hrad Nitra

Hrad je priamym pokračovateľom staršieho hradu s rozlohou približne 8 ha, ktorý bol opevnený mohutným kamenno-zemným valom. V priebehu 12. storočia val nahradila murovaná hradba. Náročnosť výstavby zvyšovala skutočnosť, že stavebný kameň opevnenia nepochádza priamo z hradného vrchu, ale bol privážaný zo vzdialenosti niekoľko kilometrov. Okrem hradby bol súčasťou pôvodného hradu obytný hradný palác a biskupský kostol. Z dôvodu náročnosti výstavby a údržby opevnenia sa počas 15. storočia areál hradu výrazne zmenšil na plochu dodnes zachovaného hradu s rozlohou 1,1 ha.

Zdro: pixabay.com

3.    Spišský hrad

Centrálnou stavbou najstaršieho hradu z 12. storočia bola mimoriadne masívna hradná veža, ktorej mohutnosť sa jej stala osudnou. Zanikla pre poruchy v skalnom podloží, ktoré neunieslo hmotu stavby. Vežu nahradil v 1. polovici 13. storočia nový hrad z rozlohou cca 0,55 ha, opevnený hradbou veľmi náročne založenou na úplný okraj skalného brala. Na najlepšie chránenom mieste vznikol obytný palác a obranná valcová veža. Remeselnú náročnosť výstavby podčiarkuje množstvo opracovaných kamenných prvkov v jednotlivých stavbách, ako sú nárožné kvádre, obruby portálov a okien. V priebehu 13. storočia sa hradný areál postupne rozrástol o opevnené predhradia, ktoré určili súčasnú rozlohu hradného areálu. Väčšina stavebného materiálu pochádza zrejme z lomu vzdialeného približne 1,5 km.

4.    Hrad Zniev

Hrad bol v 1. polovici 13. storočia vybudovaný na vrchole dominantného kopca s výborným výhľadom na celý priestor Turčianskej kotliny. Majstri museli prekonať najvyššie prevýšenie spomedzi posudzovaných hradov, až 480 m. Pôvodný hrad Zniev bol do značnej miery odlišný od toho ako hrad vnímame dnes. Hlavnou obytnou stavbou bol vežový palác vybudovaný na najvyššom bode hradného vrchu, z ktorého sa dodnes zachovali len nepatrné zvyšky múrov.. K nemu patril rozsiahly areál hradu s rozlohou 3,2 ha opevnený murovanou hradbou. Na konci 13. storočia vznikla na nižšom výbežku hradného vrchu hranolová obytná veža, ktorá sa stala základom dodnes zachovanej hradnej zrúcaniny.

5.    Oravský hrad

Pôvodný hrad vybudovaný v polovici 13. storočia nevyniká veľkými rozmermi, lebo zaberá plochu len 0,13 ha. Bol však vybudovaný vo veľmi náročnom teréne na veľmi strmom skalnom bradle. Obytnú časť najstaršieho hradu osadili na veľmi úzky vrchol skaly so šírkou len 10 m. Doprava stavebného materiálu na toto miesto bola mimoriadne náročná, lebo vrcholová časť hradnej skaly je v podstate nedostupná. Aj v najlepšie prístupnej časti bolo nutné prekonať prevýšenie 25 m.

Zdroj: pixabay.com 

6.    Hrad Fiľakovo

Šľachtický hrad z 1. polovice 13. storočia na sopečnom brale bol vybudovaný remeselne veľmi náročným spôsobom - z približne 6000 až 8000 kamenných kvádrov opracovaných do pravidelného tvaru. Hradbu na severnej strane hradu vysekali priamo zo skalného podložia, čo vyžadovalo odsekanie ďalších približne 1000 m3 skaly.

* Hrady na 1. - 4. mieste sú vybrané na základe objemu muriva použitého na opevnenie, obytné stavby a pridružené budovy, terénneho prevýšenia, celkovej rozlohy hradu, dĺžky hradby a fyzickej náročnosti získania stavebného materiálu.

** Hrady na 5. – 6. mieste reprezentujú osobitné nároky na výstavbu hradu z hľadiska terénu a použitého materiálu.