Odborníci radia: Naraňajkujte sa a predídete konfliktom.
Pondelok ráno. Pre 60 % Slovákov je najhorším obdobím v týždni. Vedci sa zhodujú, že ak by sa každý z nás kvalitne naraňajkoval, môže byť i obávaný pondelok napokon príjemným dňom. Napriek tomu vynecháva ranné jedlo až 62 % opýtaných, pričom ako najčastejší dôvod uvádzajú nedostatok času, alebo že jednoducho nie sú hladní. Vyplýva to z veľkého prieskumu pre značku Bebe Dobré ráno. Je vedecky dokázané, že raňajky majú veľký vplyv na náš výkon a náladu. Prečo si teda komplikujeme život?
- Výhovorky, nechuť a nezmyselné argumenty
Počas ranného zhonu je vzácna každá minúta. Mnoho ľudí odkladá zvonenie budíka na posledný možný čas, a tak sa dostavajú do stresu. Následne začína známy kolotoč: rýchla ranná hygiena, výber oblečenia, úprava zovňajšku a expresný odchod z domu do náruče pracovných povinností. Raňajky? Nie je čas.
Práve nedostatok času uvádza až 62 % opýtaných ako najčastejší dôvod neraňajkovania. V tesnom závese nasleduje ranné nechutenstvo alebo chýbajúci pocit hladu. Malá skupina ľudí (8 %) si dokonca myslí, žeby dodržovaním pravidelného ranného rituálu mohli pribrať.
„Na základe výsledkov dlhodobých štúdií vieme, že pravidelné raňajkovanie znižuje riziko nárastu telesnej hmotnosti. Hlavne z dôvodu obmedzenia tzv. záchvatov prejedania sa počas dopoludnia a obeda. Na druhej strane je známe, že nie je nutné jesť hneď po prebudení. Problém ranného nechutenstva vyriešia jednoducho neskoršie raňajky. Všetko je to ale o pravidelnom tréningu a opakovaní. Naše telo si dokáže zvyknúť na správne, ale i na veľmi nevhodné spôsoby, ako je napríklad vynechávanie raňajok. Dnes vieme, že telo a jeho hormóny zodpovedné za trávenie, napr. inzulín, sa vylučujú ráno a dopoludnia vo väčšom množstve. To znamená, že organizmus očakáva prísun potravy,“ dopĺňa štúdiu popredný nutričný špecialista RNDr. Pavel Suchánek.
- Čo sa stane, keď vynecháte raňajky
Existuje mnoho logických dôvodov, prečo je raňajkovanie dôležité.
Ranná porcia živín naštartuje naše telo zvýšením hladiny cukru v krvi. V práci ale aj škole sme potom pozornejší a všetko nám ide „od ruky“. S tým, že raňajky zlepšujú výkonnosť a mozgovú činnosť, súhlasí aj 64 % účastníkov prieskumu.
Odborníci sa zhodujú, že dokonca dlhodobo zlepšuje náladu. Nemôžeme sa teda diviť, že známu vetu „raňajky sú základom dňa“, počúvame tak často.
Výskum pre značku Bebe Dobré ráno navyše dokazuje, že ľudia, ktorí raňajkujú aspoň jedenkrát týždenne, sú výrazne spokojnejší so svojím životom než tí, čo nejedia ráno vôbec. Vyhýbajú sa im aj depresie a úzkosť: „Dobré jedlo dráždi v mozgu receptory, ktoré zodpovedajú za naše pozitívne psychické rozpoloženie. Kvalitné a chutné raňajky sú naozaj základom pre celodennú dobrú náladu,“ uzaviera Pavel Suchánek.
Raňajková rutina nemá dopad len na jednotlivca, ale aj kolektív. Až 40 % opýtaných potvrdilo, že ak ráno nejedia, tak je pravdepodobnosť hádky s kamarátom alebo kolegom vyššia. Aj v tomto prípade nájdeme vysvetlenie v ľudskom metabolizme. Vo chvíli, keď sme hladní, dochádza k poklesu cukru v krvi a dostavia sa pocity slabosti, podráždenia, nedostatku energie či slabej sústredenosti. Na okolie tak môžeme pôsobiť podráždene až agresívne, čo je živnou pôdou pre vznik konfliktov.
- Ako zapojiť raňajky do každodenného zhonu?
Nový návyk je ideálne trénovať počas pokojných dní a víkendov, keby si môžeme dopriať na energeticky bohatšie jedlo vo forme praženice alebo ovsenej kaše. Na pracovné dni si necháme ľahšiu variantu, napríklad kombináciu Bebe Dobré ráno s jogurtom a ovocím.
Obr. zdroj: Bebe Dobré ráno